BRATISLAVA 16. októbra (WEBNOVINY) – Vedenie kúpeľov Brusno nevzdáva snahu zvrátiť konkurz, do ktorého ich posunul banskobystrický okresný súd. Ten ešte uplynulý piatok rozhodol zastaviť reštrukturalizačné konanie kúpeľov na podnet jedného z veriteľov kúpeľov, Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB), ktorá kúpeľom poskytla viac ako desaťmiliónový úver na rekonštrukciu. Ten však časom nestíhali splácať.
Napriek tomu, že súd neumožnil odvolanie, správkyňa reštrukturalizácie Veronika Škodová, ako i generálny riaditeľ kúpeľov Štefan Hrčka, sa odvolali. Podľa Škodovej dal totiž okresný súd (OS) do uznesenia zlé poučenie a odvolanie malo byť prípustné, obrátili sa preto na krajský súd. Škodová toto rozhodnutie súdu komentovať nechcela, vo svojej niekoľkoročnej kariére sa však s niečím podobným nestretla.
Dokončujú výstavbu wellnes
Dôvod prečo OS rozhodol zastaviť reštrukturalizáciu a vyhlásiť konkurz, zdôvodnila jeho hovorkyňa Nina Spurná tým, že úkony, ktoré schvaľoval správca počas reštrukturalizácie, nepovažoval súd za úkony smerujúce k úspešnému uspokojeniu pohľadávok veriteľov v reštrukturalizácii. Za reštrukturalizačný plán pritom hlasovalo 97 percent z 96 veriteľov. Škodová si nie je vedomá žiadneho svojho pochybenia. Pripomína, že reštrukturalizácia je pre veriteľov omnoho výhodnejšia.
SZRB, ktorej kúpele dlžia v súčasnosti ešte 8,9 mil. eur, by mala svoje zabezpečené pohľadávky splatené v plnej výške. Ostatné nezabezpečené pohľadávky by veritelia mali uspokojené v rozsahu desiatich percent. V prípade konkurzu však správkyňa hovorí, že pohľadávky banky by boli uspokojené len na 60 percent. „Ostatní veritelia, tých zvyšných 21 miliónov, absolútne nič,“ uviedla Škodová. Upozorňuje totiž na to, že majetok kúpeľov bol na základe expertízy vyčíslený len na šesť miliónov eur.
Splácanie bolo podľa Hrčku v reštrukturalizačnom pláne nastavené podľa reálnych možností kúpeľov, tak aby dlhy boli naozaj splatené. Navyše podotýka, že dokončujú výstavbu wellnes, ktorý by im mal priniesť ďalších 600-tisíc až 800-tisíc eur ročne.
Do problémov sa dostali po zmene legislatívy
Hrčka vysvetľuje, že do problémov sa dostali po tom, čo sa zmenila legislatíva a kúpeľná liečba niektorých diagnóz prestala byť plne preplácaná zdravotnými poisťovňami, čo im spôsobilo zníženie návštevnosti a tým aj tržieb. Po tomto výpadku nestíhali splácať svoje záväzky, medzi ktorými bola už aj pôžička od SZRB a nabaľovali sa im úroky. Ako tvrdí, výpadok v tržbách mali približne pol roka. Hrčka hovorí, že s bankou sa snažili komunikovať o dofinancovaní, aby mohli začať nové projekty a zvýšiť tak tržby, z ktorých by následne splácali svoje dlhy.
Kúpele doposiaľ banke splatili 1,8 mil. eur. „Keď do vás investuje nejaké milióny, vidí, že časť ste už splatili a vidí, že potrebujete dofinancovať projekt, na ktorý bol braný ten úver a ten projekt nie je dodnes otvorený, preto lebo ho treba ešte dofinancovať, to znamená, že ten projekt nemôže reálne splácať a rozhodla sa ďalej nepokračovať v tomto, tak myslím si, že aj ona má nejakú vinu, že sme sa dostali do oneskorenia,“ zhodnotil Hrčka.
Ten podotýka, že banku žiadali, aby najprv splatili istinu a až potom úroky, čo im nebolo umožnené. Rovnako im banka podľa Hrčku neschválila ani splátkový kalendár, ale im zvýšila o sto percent úroky. Kúpele sa plánujú obrátiť aj na Ústavný súd SR. „Ja verím, že zachránim 150 pracovných miest, zachránim kúpele ako ich riaditeľ a súdy posúdia naše odvolanie a vrátia kúpele do režimu reštruktúry,“ uviedol Hrčka.
Reštrukturalizáciu podporila aj obec Brusno
Reštrukturalizáciu podporila aj obec Brusno, ktorá je jedným z veriteľov. Jej pohľadávka bola v máji ešte približne na úrovni 70-tisíc eur, podľa starostky Brusna Viery Krakovskej od kedy sú kúpele v reštrukturalizácii, zodpovedne tento dlh splácajú. Krakovská hlasovala za reštrukturalizáciu, ako tvrdí preto, že je lepšie ak obec dostane splatenú aspoň časť dlhu, akoby nedostala nič.
Navyše podotýka, že ak by kúpele úplne zanikli, Brusno by prišlo o približne 90-tisíc eur ročne, ktoré majú na daniach z ubytovania a dani z nehnuteľnosti. Hovorí o kolapse obce v príjmovej časti, nevie si predstaviť, čím by takýto výpadok nahradili. Navyše by likvidácia kúpeľov mala dopad aj na zamestnanosť v Brusne, keďže zo 150 pracovníkov je 80 domácich. Brusno má cez 2 tis. obyvateľov a približne deväť percentnú nezamestnanosť.
V kúpeľoch Brusno sa liečia choroby pečene, pankreasu či obehovej a tráviacej sústavy. Brusnianska minerálka sa ako jedna z mála slovenských vôd vyváža do Ruska. Ročne za kúpeľnú liečbu utŕžia približne štyri milióny eur, ich obsadenosť sa pohybuje okolo 90 %.
