BRATISLAVA 11. novembra (WEBNOVINY) – Ministerstvo financií (MF) chce rokovať s predstaviteľmi vládnych strán o presadení zmien v stavebnom sporení. Parlament totiž v druhej polovici októbra nakoniec neschválil prezidentom vrátenú novelu. Chýbalo im na to päť hlasov poslancov zo strany SaS. „Navrhnem, aby sme hľadali možnosti. A my už nejaký návrh máme, ako vrátiť späť zmeny v stavebnom sporení, ktoré neprešli a kde sme stratili 30 mil. eur,“ povedal v piatok minister financií Ivan Mikloš.
Rokovanie predstaviteľov vládnych strán by malo byť podľa neho budúci týždeň, kde navrhne ďalšie dodatočné opatrenia.
Podmienky sa zatiaľ nemenia
Podmienky, na ktoré boli klienti stavebných sporiteľní zvyknutí, sa zatiaľ teda nemenia. No tohtoročné diskusie o pripravovaných legislatívnych zmenách a s tým spojenej budúcnosti stavebného sporenia podľa vyjadrení stavebných sporiteľní zneisťovali a dezorientovali klientov. Odrazilo sa to aj na celkovej novej produkcii trhu. Slováci uzatvorili za deväť mesiacov 155,6 tis. zmlúv pri medziročnom poklese o 11,3 %. „Stavebné sporenie vyzerá na prvý pohľad veľmi jednoducho, ale tie informácie, ktoré sa medializovali, tak dezorientovali ľudí, že základná prvá otázka, ktorú nám kládli, bola, kedy stavebné sporiteľne ukončia svoju činnosť,“ povedal predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš.
Pôvodné zámery zmeny
Pôvodný návrh hovoril o zmenách v systéme vyplácania štátnej prémie. Od nového roka sa mal zmeniť výpočet nároku na prémiu podľa toho, v akom kvartáli je zmluva uzavretá. No týkalo by sa to len prvého roka sporenia a nových klientov. Zároveň sa navrhovalo, že výška štátnej prémie by sa určovala v zákone o štátnom rozpočte a nie podľa vzorca. Rezort financií dokonca uvažoval aj o tom, že kvôli úspore v štátnej kase zníži výšku štátnej prémie na 15 eur zo súčasných 66,39 eura. Malo sa obmedziť aj poberanie štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru.
Štátna prémia má podľa stavebných sporiteľní motivačný charakter. Ak by sa znížila, odrazilo by sa to v objeme prostriedkov, ktoré budú stavební sporitelia sporiť a samozrejme aj v objeme financií, ktoré stavebné sporiteľne každoročne formou úverov uvoľňujú do financovania bývania. No želaná úspora by sa podľa nich nedostavila, pretože pokles objemu stavebnej výroby a zamestnanosti v sektore výstavby a obnovy bývania spôsobí oveľa vyšší pokles príjmov štátneho rozpočtu, ako bude úspora z neposkytnutej štátnej prémie.
Sporiteľne znižujú poplatky
Aj napriek neschváleniu novely zákona o stavebnom sporení, ktorá určovala aj maximálnu výšku poplatkov, sa sporiteľne rozhodli znížiť svoje poplatky. Wüstenrot stavebná sporiteľňa ich od budúceho roka zníži tak, ako to navrhlo ministerstvo financií. V pracovnej komisii na ministerstve financií stavebné sporiteľne podľa vyjadrení Béreša nikdy nespochybnili návrh rezortu financií. Prekážalo im, že ministerstvo chcelo vytrhnúť jeden segment, v ktorom sa mali zo zákona určovať poplatky a u iných foriem podpory štátu nie. „My nepotrebujeme zákon na to, aby sme išli s poplatkami dole a my to tak aj urobíme. Dalo sa to urobiť bez tohto celého cirkusu a zbytočných emócií v parlamente,“ povedal Béreš.
