- aktualizované 20. júna o 16:05
BRATISLAVA 20. júna (WebNoviny.sk) – Novým generálnym riaditeľom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) bude Jaroslav Rezník. Päťročné funkčné obdobie mu začne plynúť 2. augusta.
V utorok ho do funkcie zvolili poslanci NR SR v druhom kole tajnej voľby. Súčasného šéfa TASR podľa oficiálnych výsledkov podporilo 95 poslancov. Jeho protikandidát a súčasný šéf RTVS Václav Mika získal 50 hlasov.
Na zvolenie boli potrebné hlasy nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Na tajnom hlasovaní sa zúčastnilo 147 poslancov.
Rezník sa chce stretnúť s Mikom
V reakcii na svoje zvolenie Jaroslav Rezník vyhlásil, že RTVS bude v nasledujúcich rokoch verejnoprávnou národnou kultúrnou inštitúciou, ktorej poslaním zostane služba verejnosti.
Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, dostal veľmi silný mandát a plne si uvedomujem zodpovednosť, ktorá sa s výkonom tejto funkcie spája. Zároveň poslancom Národnej rady SR, ktorí ho dnes do funkcie zvolili, poďakoval.
Vládny zlepenec neváha použiť k voľbe fašistov, reaguje Viskupič na zvolenie Rezníka za šéfa RTVS
Novozvolený generálny riaditeľ RTVS zároveň zdôraznil, že oceňuje kontinuálnu podporu Ministerstva kultúry SR pri rozvoji RTVS a verí v jej pokračovanie.
V nasledujúcich dňoch by sa rád stretol so súčasným generálnym riaditeľom RTVS Václavom Mikom, ako aj predsedom Rady RTVS Igorom Gallom, aby prerokovali všetky ďalšie kroky, ktoré budú v prospech RTVS i celej verejnosti.
Osem kandidátov v prvom kole
V prvom kole tajnej voľby hlasovalo 147 poslancov, tri hlasy boli neplatné. Rezníka podporilo 73 poslancov a k zvoleniu za nového šéfa RTVS mu tak chýbal iba jeden hlas. Václav Mika dostal 53 hlasov.
Aktualizované: Poslanci v tajnej voľbe nezvolili šéfa RTVS, do 2. kola postúpili Rezník a Mika
Poslanci nového šéfa spojeného verejnoprávneho média vyberali v tajnom hlasovaní spomedzi ôsmich kandidátov. Kandidátmi okrem uvedenej dvojice boli Peter Abrahám (0 hlasov), Richard Dírer (0 hlasov), Fedor Flašík (0 hlasov), Michal Ruttkay (5 hlasov), Zuzana Ťapáková (1 hlas) a Stanislav Velitzky (0 hlasov).
Václav Mika
- profil kandidáta na šéfa RTVS
Václav Mika sa narodil v roku 1963 v Trenčíne. Pochádza z učiteľskej rodiny. Vyštudoval Fakultu ekonomiky a riadenia výrobných odvetví (v súčasnosti Fakulta manažmentu) Ekonomickej univerzity v Bratislave a je držiteľom profesionálneho certifikátu v manažmente na Open University.
V rokoch 1987 až 1994 zastával rôzne posty v Slovenskej televízii (STV). V rokoch 1992 – 1994 bol riaditeľom kancelárie STV. V roku 1994 bol jedným zo štatutárov STV a z STV odišiel po nástupe generálneho riaditeľa Jozefa Darma.
V rokoch 1990 – 1992 externe učil na katedre produkcie Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V roku 1994 bol externým poradcom ministra kultúry pre oblasť informačnej politiky a masmédií.
V rokoch 1998 a 1999 bol podpredsedom a členom Rady STV. V rokoch 1994 až 1998 bol riaditeľom Prvej slovenskej mediálnej agentúry (PSMA).
Pred príchodom do Markízy šéfoval Rádiu Expres – bol predsedom predstavenstva spoločnosti D.Expres. Rádio Expres viedol od jeho spustenia v roku 2000 až do 1. februára 2006. Rádio sa v tom čase stalo najpočúvanejším na Slovensku a túto pozíciu si drží dodnes.
V rokoch 2004 až 2012 bol Václav Mika členom, od roku 2011 prezidentom Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc (ANRTS), ktorá zastupuje záujmy prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania.
Od 1. februára 2006 vystriedal na poste generálneho riaditeľa Televízie Markíza Vladimíra Repčíka. Zároveň sa stal konateľom licenčnej spoločnosti Markíza – Slovakia.
Miku za šéfa RTVS zvolili v auguste 2012
TV Markíza si za jeho takmer päťročného pôsobenia udržala pozíciu najsledovanejšej súkromnej televízie u nás a spustila svoj druhý kanál TV Doma. Václav Mika odišiel zo CME na vlastnú žiadosť 28. septembra 2010 bez konkretizovania dôvodov.
Podľa medializovaných informácií bol za jeho odchodom dlhodobo „nie najlepší vzťah“ s vtedajším šéfom CME Adrianom Sarbom. V rokoch 2010 – 2012 bol konateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti Milestone group, ktorú založil po odchode z Markízy.
Miku zvolila NR SR do funkcie generálneho riaditeľa RTVS 1. augusta 2012. Poslanci si riaditeľa vyberali spomedzi 11 kandidátov v tajnej voľbe. Mika získal podporu 74 z 95 prítomných poslancov. Na voľbe sa zúčastnili poslanci za Smer-SD a OĽaNO. Štyri vtedajšie opozičné strany SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd voľbu bojkotovali, označili ju za politickú frašku.
Mikov vtedajší hlavný medializovaný protikandidát Jaroslav Rezník získal od poslancov dva hlasy. Tri hlasy dostal vo voľbe kandidát Iľja Ruppeldt. Jeden hlas dali poslanci Pavlovi Jaczovi. Funkcie sa ujal deň po zvolení, teda 2. augusta 2012 a posledný deň jeho päťročného funkčného obdobia je 1. august tohto roka.
Rozhlas a televízia Slovenska v číslach
RTVS pod vedením Miku a jeho manažmentu zvýšila sledovanosť, dôveryhodnosť aj výrobu pôvodných slovenských programov. RTVS sa zároveň začala technologicky modernizovať, zbavila sa dlhov a venovať sa programu.
Z dokumentu RTVS zverejneného v máji tohto roka “Rozhlas a televízia Slovenska v číslach“ napríklad vyplýva, že v roku 2012 bola priemerná sledovanosť hlavného televízneho spravodajstva o 19:00 148-tisíc divákov a tento rok bol priemer do 8. mája 344-tisíc divákov a v objektivite sa od roku 2012 posunulo spravodajstvo podľa prieskumov zo 4. miesta (11,3%) na 1./2. miesto (cca 24%).
Ešte pred aprílovým zverejnením výzvy na prihlasovanie kandidátov sa očakávaná voľba generálneho riaditeľa RTVS stala témou viacerých politických vyhlásení. RTVS kritizovali predstavitelia SNS a opakovane aj premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico, podľa ktorého vedenie RTVS nezvládlo úlohu zaistiť verejnoprávnosť.
Informácie pochádzajú z archívu SITA, od Václava Miku a z dokumentov RTVS – http://www.rtvs.sk/televizia/clanky/135125/rtvs-v-cislach.
Jaroslav Rezník
- profil kandidáta na šéfa RTVS
Jaroslav Rezník mladší sa narodil v roku 1966 v Ružomberku. Vyštudoval slovenský, ukrajinský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V roku 1993 nastúpil na post riaditeľa Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) v Košiciach.
V rokoch 1997 až 2005 bol ústredným, neskôr generálnym riaditeľom SRo. Po prvý raz Rezníka zvolila do funkcie ústredného riaditeľa SRo Národná rada SR v októbri 1997, keď sa tejto funkcie v júni 1997 vzdal Ján Tužinský. Rezník nastúpil na tento post z funkcie šéfa regionálneho štúdia SRo v Košiciach.
Za ústredného riaditeľa ho navrhla Rozhlasová rada a 27. júla 2001 ho opäť vybrala za šéfa SRo. Parlament ho 4. septembra 2001 v tajnom hlasovaní potvrdil vo funkcii na druhé funkčné obdobie. Rezník dostal 85 z platných 112 hlasov. Funkčné obdobie na čele rozhlasu sa mu skončilo 7. októbra 2005.
Následne sa zúčastnil na ďalšej voľbe šéfa SRo, napokon sa však vo februári 2006 účasti v konkurze v Rozhlasovej rade vzdal.
V rokoch 2000 až 2004 bol členom Vedeckej rady Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Od novembra 2005 do roku 2007 pracoval ako hlavný štátny radca na ministerstve kultúry vedenom v tom čase Marekom Maďaričom.
Do funkcie generálneho riaditeľa TASR nastúpil 5. apríla 2007 po menovaní prvou vládou Roberta Fica. Nahradil bývalého šéfa agentúry Petra Nedavašku, ktorý na konci marca 2007 z TASR odišiel na vlastnú žiadosť.
Po zmene TASR z príspevkovej organizácie štátu na verejnoprávnu od 1. januára 2009 sa Rezník ako jediný uchádzal o post jej generálneho riaditeľa.
Kritika za podpísanie nevýhodných zmlúv
Do päťročnej funkcie ho zvolila Správna rada TASR v apríli 2009. Následne ho v januári 2014 Správna rada TASR opäť zvolila za generálneho riaditeľa TASR na ďalších päť rokov, od 30. apríla 2014. Po skončení tohto funkčného obdobia sa Rezník o funkciu nemôže uchádzať hneď.
Podľa zákona o TASR totiž možno generálneho riaditeľa zvoliť opätovne najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Za Rezníkovho vedenia TASR medzi iným zdigitalizovala za eurofondy svoj archív, agentúra spustila spravodajský web Teraz.sk a online televíziu Tablet.tv a ďalšie služby.
Rezníka počas šéfovania SRo kritizovali za podpísanie mnohých nevýhodných zmlúv a straty. V roku 2005 dosiahol schodok rozhlasového hospodárenia 270,5 mil. slovenských korún (cca 9 mil. eur). Podpísal zmluvy so spoločnosťou BSP Lawyer Partners (neskôr Lawyer Partners). Spoločnosť poplatky žiadala aj od ľudí, ktorí koncesie zaplatili.
Obrovské penále, ktoré hrozili mnohým koncesionárom, zrušil až parlament, keď v rokoch 2006 a 2007 prijal zákony o generálnom pardone za nevyplatené koncesie a penále. Rezník v tejto téme oponuje tým, že podpísal rámcovú zmluvu a nie zmluvy vykonávacie.
Spolupráca s agentúrou Sputnik
TASR sa tento rok spája s niekoľkými medializovanými témami, medzi iným so spoluprácou s ruskou provládnou agentúrou Sputnik, ktorú Rezník po mediálnom aj politickom tlaku zrušil.
Denník N 2. marca v článku „Rezník dal polovicu verejnoprávneho portálu TASR firme blízkej Slavii Capital“ informoval o tom, že portál Teraz.sk aj televízia Tablet.tv. nie sú súčasťou verejnoprávnej agentúry TASR. V skutočnosti ich vlastní akciová spoločnosť Teraz Media, ktorej polovicu vlastní Miloš Juríček, podnikajúci so Slaviou Capital.
Rezník 16. marca na rokovaní Výboru NR SR pre kultúru a médiá uviedol, že o založení akciovej spoločnosti informoval a o spojení Juríčka so Slaviou Capital nevedel. Podľa Rezníka investor nemá kompetenciu ovplyvňovať obsah portálov.
O téme 14. marca hovorila i Správna rada TASR, podľa ktorej „mediálne výstupy a produkty Teraz Media zodpovedajú štandardom a princípom nezávislej žurnalistiky“.
Informácie pochádzajú z archívu SITA, z verejne prístupných dokumentov TASR, zo spravodajského portálu TASR, Teraz.sk, z článku “MÉDIÁ: Generálny riaditeľ TASR J. Rezník sa dožíva životného jubilea“ zverejneného 12. júla 2016, http://www.teraz.sk/kultura/tasr-jaroslav-reznik-jubileum-50/206177-clanok.html a z Denníka N – https://dennikn.sk/694658/reznik-dal-polovicu-verejnopravneho-portalu-tasr-firme-blizkej-slavii-capital/.
