BRUSEL 20. septembra (WEBNOVINY) – Európsky fond finančnej stability (EFSF), nová nadnárodná finančná inštitúcia známa ako euroval, si pravdepodobne nebude musieť na trhoch požičiavať, povedal v pondelok jej šéf Klaus Regling. „Základným scenárom pre mňa a pre ministrov financií krajín eurozóny je to, že nepotrebujeme svoju činnosť aktivovať,“ povedal Regling pre Reuters po tom, ako medzinárodné ratingové agentúry eurovalu pridelili rating na stupni AAA. Je dôležité, aby EFSF existoval pre prípad nutnosti, konštatoval Regling. „Načo by sme získavali financie? Stálo by nás to peniaze a to nemá zmysel,“ uviedol. „Svoju činnosť aktivujeme iba v prípade žiadosti zo strany nejakého členského štátu,“ dodal.
Medzinárodná ratingová agentúra Fitch v pondelok informovala, že pridelila prípadným cenným papierom Európskeho fondu finančnej stability predbežný rating na stupni AAA. Rating na stupni AAA je založený na tom, že všetky členské krajiny vrátane štátov s ratingom AAA môžu poskytnúť úverovú podporu vo väčšom rozsahu ako je ich dohodnutý príspevok, čo čiastočne zmierňuje riziko neplatenia zo strany iných štátov poskytujúcich garancie, ktoré majú slabší rating.
Rating cenných papierov EFSF je založený aj na tom, že hotovostné rezervy budú nastavené tak, aby sa zabezpečilo, že v prípade nutnosti sa uhradia všetky platby. EFSF je nadnárodná finančná inštitúcia, ktorý bude schopná získať financie na trhu s podporou spoločných garancií zo strany členských krajín eurozóny. Predpokladá sa, že EFSF bude existovať do 30. júna 2013.
Rovnako medzinárodná ratingová agentúra Moody’s Investors Service v pondelok pridelila prípadným emisiám dlhových nástrojov EFSF predbežný rating na stupni Aaa. Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor’s v pondelok tiež oznámila, že Európskeho fondu finančnej stability prideľuje dlhodobý emisný rating na stupni AAA a uviedla, že predpokladá pridelenie tohto ratingu všetkým prípadným emisiám cenných papierov EFSF.
Európsky fond finančnej stability tzv. euroval vznikol v reakcii na nestabilitu, ktorú vyvolala grécka dlhová kríza. Ide o systém záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Tieto záruky sú určené na prípadnú pomoc niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje 4,37 mld. eur.
SITA, Reuters
