BRATISLAVA 27. februára (WEBNOVINY) – Odstúpenie pápeža Benedikta XVI. je podľa šéfa KDH Jána Figeľa prejavom hlbokej sebareflexie a otvorenosti voči spoločnosti. Zároveň svedčí o mimoriadnej odvahe a neobyčajnom zmysle pre zodpovednosť.
Predseda kresťanských demokratov pripomína, že pontifikátom Benedikta XVI. sa končí polstoročie cirkvi, ktorého nositeľmi a reprezentantmi boli také koncilové a pokoncilové osobnosti ako Ján XXIII., Pavol VI., Ján Pavol II., nadväzujúci na ich odkaz a na ich postoje nielen zdvojením mena, a následne Benedikt XVI.
„Jeho úlohou bolo obnoviť, otvoriť a aktualizovať učenie a službu cirkvi v dnešnom modernom svete. Bolo to dynamické, náročné a kontroverzné obdobie,“ podotkol Figeľ. Cirkev podľa neho za ten čas rástla nielen v počte, ale aj v prínosoch služby.
Obrazom: Život pápeža Benedikta XVI.
Benedikt XVI. je nielen teológ a filozof, ale hlavne pokorný pápež a múdry človek.
„Jeho postoje o kristocentrizme dejín, o vzájomnej podpore rozumu a viery, o prirodzenom práve, o manželstve a rodine – encykliky počnúc prvou Boh je láska sú reakciou na šíriaci sa etický relativizmus, na individualizmus a skepsu či fanatizmus vo svete. Podporoval mier a dialóg medzi kultúrami a náboženstvami,“ hovorí Figeľ, ktorý sa s pápežom Benediktom XVI. stretol viackrát. Boli to vždy zaujímavé a povzbudivé stretnutia a svojím zásadným rozhodnutím podľa Figeľa ponúkol príklad hlbokej vnútornej slobody.
„Chcem mu v mene všetkých členov vyjadriť poďakovanie nielen za jeho vernú a odvážnu službu, s akou riadil cirkev a dialóg medzi náboženstvami, ale tiež za zastávanie tradičných hodnôt a intenzívne zaujímanie sa o dianie vo svete,“ uzatvoril predseda KDH.
Odstúpenie pápeža môže byť novým impulzom pre katolícku cirkev
Rozhodnutie Benedikta XVI. abdikovať môže byť podľa poslanca NR SR Juraja Blanára (Smer-SD) novým impulzom pre katolícku cirkev. Ako povedal v stredu pre agentúru SITA, pápež zrejme sám cítil, že cirkev musí čeliť súčasným výzvam intenzívnejšie ako doposiaľ. „Preto sa rozhodol abdikovať a uvoľniť miesto niekomu mladšiemu, pretože pontifikát je veľmi náročné poslanie z hľadiska osobného nasadenia,“ uviedol. Podľa neho nástup po takej osobnosti ako bol Ján Pavol II. predznamenával, že to nový pápež nebude mať ľahké. „Ľahké to nemal ani preto, že aj samotná cirkev vo vnútri diskutuje o tom, ako pristupovať k súčasnej dobe, ktorá je veľmi limitovaná len trhovým hospodárstvom, výkonom, ekonomikou a konzumnou spoločnosťou,“ dodal Blanár.
Benedikt XVI. sa podľa podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Štefanca dostal do neľahkej úlohy, pretože nastúpiť po úžasnom Jánovi Pavlovi II. bola neľahká úloha. „Nedalo sa zbaviť jeho tieňa,“ povedal Štefanec pre agentúru SITA. Podľa neho Benedikt XVI. zdedil niektoré kauzy z minulosti, od ktorých musel cirkev očistiť. Trošku je však Štefancovi ľúto, že sa pápež nedostal počas pontifikátu na Slovensko. „Bol som pri tom, keď sme ho pozývali na Slovensko pri 1 150. výročí príchodu svätých Cyrila a Metoda na Slovensko. Mrzí ma, že sa táto cesta neuskutoční a že si cestu na Slovensko nenašiel,“ povedal s tým, že Benedikta XVI. si budeme pamätať pre jeho dobrovoľné odstúpenie. „V tom vidím jeho veľkosť, pretože nám ukázal aké je dôležité vedieť nielen prísť, ale aj odísť,“ dodal.
Prvý podpredseda Slovenskej národnej strany (SNS) Rafael Rafaj očakával od Benedikta XVI. posilnenie ohlasovaných konzervatívnych hodnôt a tradícií, čo sa, žiaľ, nepodarilo uskutočniť, ani zastaviť odliv veriacich v Európe. „Civilizácia za jeho pontifikátu ešte viac začala prehrávať boj o ľudské a kresťanské hodnoty. Cirkev sa ešte viac oslabila a zneistili ju aj nedoriešené sexuálne a finančné škandály,“ povedal Rafaj pre agentúru SITA. Benedikt XVI. sa podľa neho ako mysliteľ vo funkcii pápeža už nenašiel, svet skôr očakával riešiteľa problémov, vrátane aktívneho prispenia Vatikánu k duchovej obnove kresťanskej civilizácie, ktorá čoraz viac prehráva boj s expandujúcim mohamedánstvom. „Vo vzťahu k Slovensku sú pre mňa nepochopiteľné dva otázniky. Tým prvým je odvolanie arcibiskupa Roberta Bezáka a tým druhým, že si nenašiel čas na návštevu Slovenska, dokonca ani v roku 1 150. výročia príchodu vierozvestov sv. Cyrila a sv. Metoda – spolupatrónov Východnej Európy, čo by bolo symbolické duchovné zjednotenie Európy, keďže jeho menovec, sv. Benedikt, je patrónom západnej časti starého kontinentu,“ povedal Rafaj.
