BRATISLAVA 12. augusta (WEBNOVINY) – Spotrebiteľské ceny na Slovensku pokračujú v miernom zvyšovaní dynamiky svojho rastu. Prvýkrát v tomto roku inflácia zrýchlila v júni na 2,4 %, v júli sa pridala ešte desatina percentuálneho bodu a inflácia dosiahla 2,5 %. Priemerné tohtoročné tempo rastu spotrebiteľských cien tak zotrvalo na júnových 2,7 %. Najvyšší medziročný rast pritom vykázali ceny bývania a energií, ktoré stúpli o 8,4 % a alkoholických nápojov a tabaku s rastom o 8,2 %. Naopak, najvýraznejšie klesli ceny dopravy o 7,7 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Na medzimesačnej báze spotrebiteľské ceny v júli oproti júnu vzrástli o 0,2 %, čo znamenalo spomalenie medzimesačného rastu z júnových 0,5 %. Oproti predchádzajúcemu mesiacu boli vyššie predovšetkým ceny pôšt a telekomunikácií o 1,5 % a bývania a energií o 0,9 %. Klesli hlavne ceny potravín a nealkoholických nápojov o 1 % a odevov a obuvi o 0,6 %. Samotné ceny potravín pritom v júli medziročne klesli o 3,2 %, čo bol rovnaký medziročný pokles ako štatistici zaznamenali v mesiaci predtým. V priemere od začiatku roka tak potraviny medziročne zlacneli o 1,2 %. V porovnaní s júnom však potraviny zlacneli až o 1,2 %, čo bol najväčší medzimesačný pokles ich cien v tomto roku. V júni oproti máju sa pritom ceny potravín nemenili.
Analytici pritom podľa Martina Lenka z VÚB banky očakávali práve naopak mierne spomalenie rastu na 2,3 %. Rozhodujúcim faktorom, prečo sa odhady trhu podľa neho nenaplnili, bol rýchly nárast imputovaného nájomného, teda poplatkov súvisiacich s bývaním medzimesačne o 2,6 %. Podobne rýchlejšie rástli aj ceny poštových služieb. „Na druhej strane ceny potravín pokračujú v poklese, keď na nich okrem relatívne dobrej úrody, nízkych cien energií, tlačí aj lacná konkurencia zo zahraničia,“ konštatoval analytik ING Eduard Hagara. Svoju dôležitú úlohu vo vývoji spotrebiteľských cien však podľa neho naďalej zohráva najmä chýbajúci spotrebiteľský dopyt, ktorý nedáva obchodníkom priestor na ich zvyšovanie. „Keďže stúpajúca nezamestnanosť nedáva žiadne predpoklady na zásadný obrat v dopyte a hlavne nárast cien poštových služieb v júli sa dá považovať za jednorazovú záležitosť, očakávame v ďalších mesiacoch návrat inflácie ku klesajúcemu trendu,“ dodal Hagara s tým, že pod hranicu dvoch percent by sa inflácia meraná národnou metodikou mohla dostať už v októbri.
Napriek pretrvávajúcemu poklesu cien potravín sa však jadrová inflácia, ktorá sleduje spotrebiteľské ceny s vylúčením regulovaných cien a administratívnych zásahov v oblasti daní, v júli neznížila. V júli bola totiž rovnako ako mesiac predtým na úrovni 1,3 % a v priemere od začiatku roka tak dosiahla 1,6 %. Čistá inflácia, ktorá na rozdiel od jadrovej nezohľadňuje ani vývoj cien potravín, pritom v júli poklesla z júnových 2,4 % na 2,3 % a v priemere od začiatku roka dosiahla 2,2 %. Medzimesačná jadrová inflácia predstavovala v júli 0,2 % a čistá inflácia 0,5
Štatistický úrad SR v piatok 14. augusta zverejní aj údaje o vývoji harmonizovanej inflácie. „Vzhľadom na to, že imputované nájomné nie je súčasťou spotrebného koša harmonizovanej inflácie, tá by mala medzimesačne stagnovať, čo by malo zároveň znamenať aj stagnáciu medziročného rastu na úrovni 0,7 %,“ konštatoval analytik VÚB banky Martin Lenko.
SITA