BRATISLAVA 3. decembra (WEBNOVINY) – Dynamika slovenského hospodárstva v treťom štvrťroku mierne spomalila. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR, podľa ktorých ekonomika krajiny v období od začiatku júla do konca septembra stúpla v stálych cenách o 2,4 percenta, kým v druhom kvartáli vzrástol podľa revidovaných čísel hrubý domáci produkt o 2,6 percenta a v prvom kvartáli o 2,3 percenta.
Na medziročnej báze sa však rast hospodárstva v treťom štvrťroku zrýchlil o 0,9 percentuálneho bodu a udržal si rast aj v medzikvartálnom porovnaní, keď oproti druhému štvrťroku hrubý domáci produkt po sezónnom očistení reálne stúpol o 0,6 percenta. V nominálnom vyjadrení sa na Slovensku v treťom štvrťroku vyprodukoval hrubý domáci produkt v objeme 19,846 miliardy eur, čo v bežných cenách predstavovalo nárast o 2,3 percenta.
Rast slovenského hospodárstva pritom naďalej ťahá aj domáci dopyt, ktorý medziročne stúpol o 2,8 percenta. Zahraničný dopyt sa zvýšil o 1,6 percenta. V domácom dopyte dominovali predovšetkým investície. „Rozhodujúcim faktorom rastu domáceho dopytu bola vyššia tvorba hrubého kapitálu o 5,3 percenta, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 7,7 percenta“ píše v správe Štatistický úrad SR.
Výdavky na konečnú spotrebu vzrástli medziročne v úhrne o dve percentá, v tom na konečnú spotrebu verejnej správy o 3,3 percenta, na konečnú spotrebu domácností o 1,6 percenta a na konečnú spotrebu neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 1,1 percenta. Rast vývozu výrobkov a služieb sa spomalil o 1,7 percentuálneho bodu na 1,6 percenta a naopak rast dovozu výrobkov a služieb sa zrýchlil o 0,3 percentuálneho bodu na 1,7 percenta.
Domáci dopyt má naďalej ťahať slovenské hospodárstvo
Podľa analytikov sa tak potvrdil vývoj z predchádzajúceho štvrťroku, keď ekonomiku opäť ťahal domáci dopyt. „Spotreba domácností bola síce naďalej silne podporovaná rastom reálnych miezd a klesajúcou nezamestnanosťou, pod vplyvom napätia prichádzajúceho z ukrajinskej krízy sa však začala opäť zhoršovať spotrebiteľská dôvera, čo sa prejavilo aj na priškrtení časti spotrebných výdavkov domácností,“ hodnotí vývoj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Ako dodáva, čísla za tretí štvrťrok možno vnímať pozitívne, naďalej však očakáva spomalenie ekonomického rastu v závere roka v dôsledku zhoršenia externého prostredia, ktoré by sa malo v číslach naplno prejaviť práve v poslednom štvrťroku najmä v priemysle. „Potvrdzujú to aj mesačné dáta. Na základe úrovne produkcie v septembri sa zdá, že štartovacia pozícia priemyslu pre posledný štvrťrok je horšia, ako tomu bolo v predchádzajúcich štvrťrokoch,“ dodal Koršňák.
Domáci dopyt by mal byť pritom ťahúňom slovenského hospodárstva aj v ďalšom období, rovnako však možno očakávať vplyv ekonomického spomalenia eurozóny. „Očakávame, že rola domáceho dopytu ako hlavného ťahúňa slovenskej ekonomiky bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch a pomôže Slovensku udržať si rast okolo dvoch až troch percent aj v roku 2015,“ doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Pridaná hodnota klesla vo vede i technike
Reálny rast hrubého domáceho produktu vyplýval z generovania vyššej pridanej hodnoty. Tá rástla najmä v pôdohospodárstve o osem percent, vo verejnej správe, vzdelávaní a v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 5,9 percenta, vo veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov, doprave a skladovaní a v ubytovaní a stravovaní o 4,3 percenta.
Pridaná hodnota stúpla aj v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 3,5 percenta, v informačných a komunikačných činnostiach o 2,1 percenta a v priemysle o 1,6 percenta, z toho v priemyselnej výrobe o 2,1 percenta. Mierne sa zvýšila sa aj v umení, zábave a rekreácii a ostatných činnostiach o 0,3 percenta.
Pridaná hodnota naopak klesla v odborných, vedeckých a technických činnostiach a administratívnych službách o 3,1 percenta, vo finančných a poisťovacích činnostiach o 1,5 percenta a v stavebníctve o 0,9 percenta. Pozitívne pôsobili aj čisté dane z produktov, ktoré sa zvýšili o 1,1 percenta.
Za celé prvé tri štvrťroky tohto roka sa tak v slovenskom hospodárstve vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 55,942 miliardy eur. V bežných cenách to predstavovalo medziročný nárast o dve Pridaná hodnota naopak kleslá. V stálych cenách sa tempo medziročného rastu hospodárstva zrýchlilo o 1,2 percentuálneho bodu na 2,4 percenta.
Rozpočet: Vzdelanie a veda podľa KDH nie sú prioritou Fica
Rast investícií pokračoval vďaka tvorbe kapitálu
Rast investícií v slovenskom hospodárstve pokračoval aj v treťom štvrťroku tohto roka. Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR totiž tvorba hrubého fixného kapitálu dosiahla počas tretieho kvartálu objem 5,067 miliardy eur. V medziročnom porovnaní je to nárast o 5,3 percenta. Tvorba hrubého fixného kapitálu vzrástla o 7,7 percenta na 4,113 miliardy eur.
Tvorbu hrubého fixného kapitálu ovplyvnil podľa úradu najmä vyšší nákup nových fixných aktív o 7,6 percenta. Tieto dosiahli sumu 4,278 miliardy eur. Vzrástol aj objem úbytku použitého dlhodobého majetku o 2,3 percenta na objem 340,8 milióna eur.
Z celkových kapitálových výdavkov smeroval najväčší objem investícií do nefinančných korporácií, a to 63,3 percenta. Domácnosti investovali 21 percent, verejná správa 14,1 percenta, finančné korporácie 1,3 percenta a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam 0,2 percenta. Vo vývoji sa premietla vyššia dynamika investičnej aktivity v nefinančných korporáciách o 9,4 percenta, vo verejnej správe o 7,4 percenta, v domácnostiach o 3,2 percenta, vo finančných korporáciách o 2,6 percenta a v neziskových inštitúciách slúžiacich domácnostiam o 2,2 percenta.
Najviac peňažných prostriedkov na nadobudnutie hrubého fixného kapitálu, konkrétne 22,7 percenta, sa investovala v priemyselnej výrobe. Významný bol aj podiel investícií v doprave a skladovaní, ktorý predstavoval 18,2 percenta, v činnostiach v oblasti nehnuteľností to bolo 14,6 percenta a vo verejnej správe a obrane 10,9 percenta. Najnižšie investičné výdavky, teda 0,1 percenta, sa realizovali vo výrobe základných farmaceutických výrobkov a prípravkov.
Najviac financií išlo do strojov a zbraňových systémov
K medziročnému rastu investičného dopytu prispeli vyššie investície do väčšiny druhov aktív. Celkové investície do strojov a zariadení, zbraňových systémov vzrástli o 13,3 percenta. Viac financií sa vynaložilo aj na zaobstaranie kultivovaných biologických zdrojov o 4,7 percenta a do produktov duševného vlastníctva o 21,8 percenta. Hodnota stavebných investícií sa znížila o 0,3 percenta, v tom investície do budov na bývanie sa znížili o 5,2 percenta a do ostatných stavieb vzrástli o 1,4 percenta.
Stav zásob v ekonomike k 30. septembru 2014 oproti stavu na začiatku roka 2014 vzrástol o 742,1 milióna eur. Zvýšenie zásob ovplyvnil najmä rast zásob materiálu o 432,6 milióna eur, nedokončenej výroby o 244,7 milióna eur a tovaru o 108,8 milióna eur. Naopak, klesol objem zásob výrobkov a zvierat o 44 miliónov eur.
Od začiatku januára do konca septembra dosiahla celková tvorba hrubého kapitálu 11,727 miliardy eur, v tom objem hrubého fixného kapitálu 10,985 miliardy eur a zmena stavu zásob 742,1 milióna eur. V medziročnom porovnaní vzrástla tvorba hrubého kapitálu o 4,6 percenta, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 5,2 percenta.
