LONDÝN 4. septembra (WEBNOVINY) – Slovenský zdravotne postihnutý športový strelec Radoslav Malenovský obsadil na XIV. paralympijských hrách v Londýne v ľubovoľnej malokalibrovke 60 v ľahu bez rozdielu kategórií 7. miesto.
V kvalifikácii nastrieľal 589 bodov, vo finále pridal 101,7. „Je to pre mňa sklamanie,“ neskrýval svoje pocity po finále 25-ročný vozičkár, ktorý ochrnul pred deviatimi rokmi po nevydarenom skoku do vody.
„Už v kvalifikácii to nebolo celkom ono, 589 bodov je slabý výsledok. Celé som si to odstrelil jednou osmičkou v kvalifikácii a nízkou deviatkou vo finále. V sumári ma to stálo medailu,“ skomentoval svoje vystúpenie v súťaži.
Kým vo vzduchovej puške 60 bolo potrebné na postup do finále vyrovnať absolútny svetový rekord (600 bodov), v malokalibrovke boli stovky v jednotlivých položkách skôr výnimkou.
Jedným z deviatich strelcov, ktorí ju dosiahli, bol aj slovenský reprezentant. „Po tom, akú fantastickú úroveň mali preteky vo vzduchovke, som očakával celkovo lepšie výsledky,“ potvrdil Radoslav Malenovský. Hneď však aj poskytol vysvetlenie.
„Tunajšia strelnica je naozaj ťažká, svetelné podmienky sú príšerné. Nikdy som sa nestretol s tým, aby polovica terča bola na slnku a polovica v tieni. Stalo sa to práve počas našich pretekov. Začali sme, keď boli terče ešte v tieni, ale pohyb slnka je relatívne rýchly a v závere už svietilo na viac ako polovicu každého terča. Naozaj to robilo problémy, odrazilo sa to na výsledkoch. Ja som čakal, že na postup bude treba 595 bodov, nakoniec stačilo mojich 589,“ poskytol odborný pohľad na športovisko i samotnú súťaž skalický rodák žijúci v Šaštíne.
Výsledky – ĽM 60 v ľahu bez rozdielu kategórií:
Finále sa už strieľalo v hale, ale ani tam nežiaril. Jeho 101,7 bodu bolo až šiestym najlepším výsledkom v tejto časti pretekov.
S výnimkou predposledného deviateho výstrelu, ktorým trafil absolútny stred (10,9 b), boli ostatné len tesne nad hranicou 10,0, druhým dokonca trafil iba 9,3. „Aj toto potvrdzuje, že jedna lastovička leto nerobí. Tie ostatné desiatky boli nízke. Druhý výstrel mi úplne uletel, posunulo ma to úplne na chvost štartového poľa. No a s nízkymi desiatkami sa strata nedala dobehnúť,“ realisticky sa pozeral na svoje finálové účinkovanie.
Z tribúny sa zdalo, akoby bol príliš nervózny. Ešte po zaznení povelu na začiatok streľby si len hľadal správnu polohu, jeho výstrel prichádzal medzi poslednými. „Neponáhľam sa, nájdem si správnu polohu. Ja viem, že mám 75 sekúnd, snažím sa ich využiť,“ usmial sa pri otázke, či ho pohyb nevyvádzal z optimálnej polohy a rytmu. „Finále je úplne odlišné strieľanie ako v kvalifikácii, kde si rytmus určujem sám,“ dodal študent manažmentu na bratislavskej City University.
Na paralympiáde v britskej metropole zatiaľ za svojimi predštartovými ambíciami zaostáva. „Zameral som sa v príprave na obe ležačkové disciplíny. Po vzduchovke som bol veľmi sklamaný, skončiť dvadsiaty prvý v disciplíne, v ktorej mám vyrovnaný svetový rekord, je zlé. V malorážke som nebol ďaleko od medaily, ale nedosiahol som na ňu. V oboch disciplínach som bol dva – tri bodíky pod svojím štandardom. Keby som mal výsledky, aké bežne dosahujem, cestoval by som domov oveľa spokojnejší,“ už sumarizoval svoje vystúpenie, hoci v stredu ho ešte čaká súťaž v malokalibrovke 3×40.
„Mám silnú ležačku, ide mi to aj v kľaku, ale stojka je mojou slabinou. Na medailu si určite netrúfam. Tam sú borci, ktorí dokážu strieľať v stoji rovnako kvalitne ako v ľahu. Im ešte neviem konkurovať. Myslím si, že na Londýn nebudem spomínať rád a v dobrom,“ uzavrel Radoslav Malenovský.