V sobotu bude referendum o otázkach manželstva, adopcií detí a sexuálnej výchovy v školách. K referendu sa vyjadruje bývalá premiérka a sociologička Iveta Radičová.
Pôjdete na referendum?
Nepôjdem. Občianska iniciatíva je nespochybniteľná pokiaľ neporušuje ľudské práva, takže vypísanie referenda je zákonné a legitímne. Aj samotná účasť na referende, alebo neúčasť je však spôsobom vyjadrenia, či témy a obsah referenda pociťujú občania SR za dôležité a majú potrebu sa k týmto témam vyjadriť. Rozlišujem medzi legálnosťou referenda, ktorá je úplne v poriadku a obsahom referenda, kde tvrdím, že otázky v ňom sú v zákonoch už vyriešené a rodinám a ich skutočným problémom referendum vôbec nijak nepomôže.
Často sa dáva za príklad referendum v Chorvátsku.
Týkalo sa zakotvenia ochrany manželstva ako zväzku muža a ženy v ústave. Teda otázky, ktorú naši politici zakomponovali do ústavy aj bez referenda. V Chorvátku bola na referende účasť 36 percentná, pričom dve tretiny účastníkov boli za ústavnú ochranu manželstva. Teda za ústavnú ochranu hlasovala menšina.
Naše rodiny majú problémy. Aké podľa Vás sú?
Trápia ich nízke príjmy, nezamestnanosť a strach zo straty práce, so zabezpečením bývania, s prežitím, s násilím v rodinách. Existuje veľký tlak na rodinu, na prerozdelenie povinností vo vzťahu domácnosť, rodina a trh práce. Všetky konflikty zo spoločnosti sa prenášajú do rodín. Rodina nie je príčina konfliktu, ale miesto konfliktu. Nezlyháva rodina, ale na zmenu postavenia ženy a novú deľbu rolí v rodine a na trhu práce nezareagovala spoločnosť, problém je v zaostávaní zmien v spoločnosti a jej inštitúciách.
Prvá otázka v referende sa pýta na manželstvo.
Máme moderný zákon o rodine, 23 paragrafov rieši manželstvo ako jedinečný vzťah muža a ženy a 87 paragrafov práva a vzťahy v rodine. Rovnoprávne pre všetky existujúce formy rodiny, od manželstva, cez rozvedené, osamelých rodičov, partnerov, atď.. Jedna forma nemôže byť privilegovaná, bolo by to veľmi nespravodlivé. Manželstvo sa vyvíja ako jedna z foriem rodiny. Od čias keď bolo len pre bohatých, alebo do vnútra kasty, aj medzi deťmi, alebo na základe dohovoru, bez akéhokoľvek vzťahu medzi partnermi až do demokratického rozhodnutia sa dvoch ľudí. Rovnako sa pod tlakom zmien spoločností vyvíjajú formy rodinného spolunažívania. Mnohé funkcie rodiny prevzal štát, napríklad vzdelanie, aj keď bez pomoci deťom v rodine to nejde. Naopak viaceré funkcie rodine pribudli. Máme pred sebou veľkú úlohu, aby zmenám v rodine zodpovedali aj zmeny inštitúcií v spoločnosti. Trh práce je nastavený smerom k jednotlivcovi. Mobilita za prácou je nastavená voči jednotlivcovi. Tak vznikajú víkendové manželstvá, odlúčené vzťahy. Pokračovať treba v rozšírení rodičovských práv v zákonníku práce. Riešením je vytvorenie podmienok pre rodinnú mobilitu. Rovnako sa to premieta do celého systému sociálneho zabezpečenia, ktorý sa odvíja od jednotlivca. Riešením je vytvoriť aj rodinné balíky sociálneho zabezpečenia. Nehovoriac o tom, že rodiny riešia také problémy ako feminizácia chudoby v starobe, či pokrytie sociálnym zabezpečením tzv. tradičnej rodiny, keď žena bola v domácnosti. Spoločnosť je iná od demografických zmien, keď sa dožívame vyššieho veku, čo pridáva rodine novú funkciu starostlivosti o starších rodičov, cez zmeny na tlak na vzdelanie, pretože deti chodia dlhšie do školy. Až po výraznú technologizáciu domácnosti a zmeny, keď majú deti slobodný prístup k informáciám cez moderné technológie.
Druhá otázka sa týka v referende adopcie detí pármi rovnakého pohlavia.
Adopcie riešia paragrafy 101 až 104 zákona o rodine presne v duchu referendovej otázky. Na Slovensku máme 1 060 000 detí a cez 14 000 z toho žije mimo rodiny. Z nich je približne 4 770 v detských domovoch. V roku 2013 bolo adoptovaných len 176 detí. Máme veľké prekážky v procese adopcií, aj keď sme zmenili podmienku, že kedysi stačilo poslať pohľadnicu na prejavenie záujmu biologického rodiča o dieťa na jednu návštevu za pol roka. Je to stále príliš slabá podmienka na prejav záujmu biologického rodiča o dieťa. Preto máme málo právne voľných detí na adopciu. Záujem manželov o adopciu je podstatne väčší ako máme k dispozícii právne voľných detí. Takže máme úplne iný problém s adopciami ako sú adopcie osobami rovnakého pohlavia, ktoré zo zákona nie sú možné.
S touto otázkou súvisí aj problém registrovaných partnerstiev.
Téma postavenia registrovaného partnerstva si vyžaduje dlhodobú diskusiu. V iných krajinách prebiehala desaťročia. Realita a skúsenosť jasne dokazujú, že v krajinách s registrovaným partnerstvom neubudol počet detí v rodinách, nemalo to žiadny vplyv na tzv. tradičnú rodinu, či sobášnosť. Preto to, čoho sme svedkami dnes na Slovensku, považujem za premárnenie jednej šance, racionálne sa o týchto problémoch rozprávať. Dieťa je prirodzene produktom vzťahu muža a ženy. Diskusia, ktorá prebieha na Slovensku je plná negatívnych emócií sprevádzaná až agresivitou. Je v nej veľká miera ohrozenia. Vytvára napätie a strach v spoločnosti. Preto sa obávam, že nech bude výsledok referenda akýkoľvek, vďaka spôsobu vedenia diskusie o týchto témach, zostane spoločnosť rozdelená, pretože sme si v tejto diskusii až veľmi navzájom ublížili. Pýtam sa prečo si musíme takto ubližovať? Problémy v rodine nám to takto nevyrieši.
Napokon posledná otázka sa týka sexuálnej výchovy v školách.
Sú rodiny, ktoré nemajú schopnosť, alebo možnosť korigovať záľahu často nepravdivých informácii z moderných technológií a preto vzdelanie či už v zdravotníctve alebo sexuálnej oblasti je veľmi nápomocné. V krajinách, kde desaťročia existuje takáto výchova, má pozitívne výsledky. V týchto krajinách sa v menšom počte vyskytujú pohlavné choroby, sexuálny život sa posúva do vyšších vekových kategórií a majú menej prípadov nechceného tehotenstva v neplnoletosti. Je tragédiou keď deti rodia deti. Citlivá a zodpovedná výchova v sexuálnej oblasti môže byť nápomocná a nie naopak. Napokon, rodičia si môžu vybrať, takže jediný problém môžu mať rodičia, ktorý nechcú dať dieťa na náboženstvo a zároveň ani na predmet etickej výchovy. Ale pre túto skupinu je to ľahko riešiteľné v školskom zákone.
