Pani premiérka, tento týždeň je 100 dní od nástupu vlády. Ako by ste teda charakterizovali svoju vládu?
Zhrniem to do dvoch viet. Prvý krok, najťažšie rozhodnutie a zadanie, aké som v živote musela urobiť, bolo rozhodnutie, ako v prebiehajúcej kríze začať riešiť nedostatok financií narastajúci dlh. A ten druhý, príjemnejší, rozhodnutie o rozvojových prioritách pre budúcnosť. A súbežne s tým bežali dominantné úlohy na zníženie korupcie, zvýšenie vymáhateľnosti práva, zvýšenia transparentnosti a nastavenia istých pravidiel hry.
Ak by ste sa možno mali pozrieť do budúcnosti, ako chcete, aby si ľudia zapamätali vašu vládu?
Nemôžem ovplyvňovať úsudky ani pamäť. Dúfam, že budú rôznorodé, pretože jednu pamäť a nadiktované rovnaké chápanie sme tu už mali a v tom spektre a rôznorodosti to bude pamäť od hodnotenia veľmi negatívneho, cez objektívne pre a proti, až po, dúfam, pozitívne. Bude fajn, ak to pozitívne v tom spektre názorov preváži.
Hovoríte o najťažšom rozhodnutí. Bolo ho treba spraviť naozaj v takej tvrdej línii, ako sa chystá?
Zahraniční redaktori, napríklad z Financial Times, mi kladú celkom opačnú otázku: prečo pristupujeme k riešeniu problémov takým pozvoľným, opatrným a časovo dlhým spôsobom. A odpovedám rovnako: vždy rozmýšľam o ľuďoch, o tom je správa vecí verejných. Rozložili sme situáciu, ktorú sme nespôsobili a za ktorú nenesieme žiadnu zodpovednosť na tri roky, aby to nebolo až také kruté. Ale prirovnám to k príbehu, ktorého autorom je jeden z poslancov a je veľmi výstižný. Štyri roky otec rodiny rozhadzuje peniaze. Keď sa mu už peniaze míňajú, rodine to nepovie, ale začne si požičiavať a žiť na dlh. Rodine pravidelne kladie na stôl rovnaký príjem, akoby sa nič nestalo. Rodina je spokojná, zabezpečuje si základný chod a zrazu po štyroch rokoch zazvoní pri dverách neznámy človek a predstaví sa ako exekútor, pretože polovicu sumy si otec na chod rodiny požičiaval. A on to nesplácal a nesplácal, takže prichádzajú o strechu nad hlavou. To najťažšie rozhodnutie bolo v tom, či si môžeme dovoliť prinášať každý mesiac rodine požičaný príjem a riskovať príchod exekútora. Alebo naozaj je najvyšší čas zastaviť tento samospád a naštartovať procesy v ekonomike.
Ľudia si zvykli, žijeme na dlh, kúpime si televízor na splátky, chladničku na splátky, dovolenku na splátky, čiže žijeme na dlh….
To je v poriadku. Keď dlh viete splácať. Keď máte na to, aby nemusel prísť exekútor. Keď máte dostatočné zdroje na to, aby ste dlh splácali, teda aby nehrozilo, že nevytvárate dostatočné zdroje na splatenie pôžičky. Poviem to na inom príklade. Máte najprv pôžičku na dom, potom si zoberiete na lízing auto potom si zoberiete spotrebný úver na dovolenku a potom si začnete požičiavať na to, aby ste splácali poslednú z pôžičiek a to je vlastne koniec. Nechcem dohnať túto krajinu k takémuto koncu. Preto bolo to rozhodnutie také ťažké. Pre každého politika je lákavé rozdeľovať, byť populárny, neprichádzať s takýmito opatreniami. A keď sa pozriete po celej Európe, v každej krajine sa pristupuje k opatreniam a veľmi vážnym a razantným opatreniam. Nie je to problém Slovenskej republiky ako nejakého ostrova. Ten exekútor hrozí aj v iných krajinách Európy, a dokonca v niektorých už je. Iná voľba nie je, len začať žiť nie nad pomery, ale z tých zdrojov, ktoré máme vyprodukované a ktoré máme k dispozícii. A je to kruté rozhodnutie. A neteší ma.
Hrozil Slovensku takýto koniec, alebo je to len strašenie ľudí?
A prečo by som ľudí strašila? Prečo by som to robila? Prečo by politik siahal po nepopulárnych opatreniach? To postráda elementárnu logiku. Politik má šance vtedy, keď je populárny. A šetrením sa popularita nezískava. Neexistuje jediný ani racionálny, ani emotívny dôvod robiť takéto rozhodnutia pre iné príčiny, než že dôkladne poznáme stav SR, aj to, čo nám reálne hrozí a v čom sme a že reálne vieme, že bez takýchto opatrení by hrozilo občanom to, čo už raz zažili. A ja nechcem, aby sa to zopakovalo. My už sme to raz zažili.
Keď si spomeniete na začiatok júla, keď ste nastupovali ako predsedníčka vlády, prekvapilo vás niečo za tých 100 dní? Zistili ste niečo, na čo ste neboli pripravená?
Samozrejme, že áno. Vždy, keď vstupujete do nového zamestnania, tak je tam, niečo, čo predpokladáte, voči niečomu máte očakávania, potom zistíte, že múdre knižky niečo píšu a život je o niečom inom, aj že vaše informácie nemuseli byť presné. Ale to, čo je najpodstatnejšie je, že sú rôzne spôsoby, ako spravovať veci verejné. Je spôsob autoritatívny, direktívny, vodcovský na hrane demokratičnosti a je spôsob vedenia dialógu, istej koordinácie, sprostredkúvania riešenia konfliktných situácií. To je jedna možnosť a dilema. A je možnosť, ktorou je zakrývanie problémov, neinformovanie verzus otvorenosť, informovanie, verejná kontrola. Zvolila som si takú komplikovanú kombináciu otvorenosti, vedenia dialógu, diskutovania, počúvania námietok, reagovania na námietky. A nie autoritatívny spôsob, direktívny, sama ho totiž veľmi neznášam a bránim sa mu. Zvolila som spôsob dialógov, diskusií, rešpektovania názoru iného, lebo si myslím, že o tom je rozmanitosť sveta.
Zastavím sa pri tej otvorenosti a komunikácii. Na jednej z prvých koaličných rád ste povedali, že budete vždy informovať o tom, na čom ste sa dohodli.
Áno.
A nebudete vynášať ďalšie diskusie na svetlo.
Áno.
S pribúdajúcim časom a netrvalo to dlho, to však bolo celkom inak. Koaliční predstavitelia rozprávajú čoraz viac o tom, čo ich rozdeľuje, na čom ste sa nedohodli.
Ja dohody dodržiavam.
No a čo vaši partneri?
To je otázka pre nich.
Vždy sa vraví, že ženy sú ukecané, ak odpustíte. Vy tam máte samých chlapov.
Musíte možno prehodnotiť niektoré svoje stereotypy.
Ako hodnotíte komunikáciu v koalícii? Bolo časté odkazovanie si cez médiá. Frekvencia koaličných rád bola veľmi častá, niekedy to vyzeralo skôr, že sa blíži ku koncu volebného obdobia, ako k jeho začiatku.
Je ťažké odpovedať na otázku, v ktorej je niekoľko hodnotiacich súdov. Ale pokúsim sa ich dať bokom a odpovedať bez hodnotiaceho súdu. Takže tvrdím, že sa koaličná rada stretávala raz do týždňa, čo považujem za normálne. Vy hovoríte, že časté.
Mali ste dohodu dvakrát do mesiaca.
Záleží od toho, aké akútne sú témy. Keď sa pripravuje štátny rozpočet, keby sme sa boli stretávali každý deň, tak to považujem za normálne. Stretávali sme sa raz do týždňa. A platí okrem zadefinovanej pravidelnosti i dohoda, že pokiaľ ktorýkoľvek z koaličných partnerov má potrebu riešiť niečo na úrovni koaličnej rady, tak má možnosť požiadať o to, aby som ju zvolala. Takže konštatujem fakt, stretávame sa tak často, ako ja alebo moji koaliční partneri považujú za potrebné sa stretnúť. Naopak, nestretávanie sa by som považovala za problém, že niečo viazne.
Ako vyzerajú také koaličné rokovania? Ako premiérka vy ste ich moderátor, alebo domáci predsedovia strán?
Trvám na tom, že koaličná rada by mala byť po pracovnej dobe, alebo výnimočne v čase obednej prestávky. Je to dohoda politických strán a väčšina členov koaličnej rady má svoje pracovné povinnosti v rezortoch. Otvára rokovanie hostiteľ na pôde politickej strany a všetky koaličné rady vedie predseda koaličnej rady, teda ja.
Je dnes medzi koaličnými predstaviteľmi taký človek, ktorý koalíciu stmeľuje, kto sa snaží o najširšiu dohodu? Kto je motor dohody na rokovaniach?
Záleží od témy. Mojou úlohou je dospieť k dohode. A zatiaľ sme k dohode vždy dospeli. Čiže je to moje zadanie, je na mne, ako moderujem diskusiu, aby sme dospeli k dohode. Bolo by mojím neúspechom, keby sme nedospeli k dohode. Zatiaľ sme k dohode vždy dospeli.
Keď ste spomenuli programové vyhlásenie vlády. Do legislatívneho procesu idú niektoré normy, ktoré však v súlade s programovým vyhlásením neboli.
Ktoré?
Napríklad narážam na pokuty v niektorých zákonoch ako je štátne občianstvo a jazyk.
Nie je pravda, že niečo je, alebo nie je takto sformulované v programovom vyhlásení vlády. V programovom vyhlásení vlády bola dohoda, že zo zákonov, ktoré sú v platnosti, odstránime nežiaduce úpravy, ktoré sú diskriminujúce a diskriminačné. To je všetko. Konkrétna podoba, akú bude mať zákon, už je na rokovaniach všetkých zúčastnených, ale z exekutívy. Takže je úplne prirodzené, že sa rokovaní ujal následne minister kultúry, to bol prípad jazykového zákona a viedol si pracovnú skupinu a rokovania s jednotlivými politickými stranami. Pokiaľ vzniká problém a oslovia ma, tak vstúpim do rokovaní ja. Tak sa stalo aj v prípade jazykového zákona a vyriešili sme to. A dvojaké občianstvo je trošku ťažšie zadanie. Je ťažšie v tom, že na naozaj netradičný, priam bezprecedentný zákon je potreba reagovať. Je pochopiteľné, že to nemôže byť tým pádom štandardná reakcia. A tak sa hľadá ťažkým spôsobom zákon, ktorý by neubližoval občanom, bol by v duchu medzinárodného práva a zároveň by riešil problém, ktorý skutočne presahuje hranice kritérií Súdneho dvora v Haagu. Takéto riešenie sa hľadá trochu ťažšie.
Vraveli ste, že ste vstúpili do toho procesu aj vy, tu ste mi trošku nahrali na otázku. Začína sa tak tradovať, že ministri mienia, premiérka mení. Platí takéto tvrdenie?
Ministri predložili veľa zákonov. Sú viaceré, ktoré boli bez problémov prijaté, odsúhlasené. Sú viaceré, ktoré vyvolávajú diskusiu, či naozaj nie je možné ich vylepšiť, či sú dostatočne spravodlivé, či neubližujú. A v takýchto situáciách ešte aj na vláde odznievajú návrhy, ako vylepšiť zákon. Napokon pripomienkové konanie je na to, aby sa pripomienkoval predložený zákon. Takže ako premiérka využívajúc štandardný postup pripomienkového konania, kde úrad vlády je jeden z pripomienkovateľov zákonov, pokiaľ po dôkladnom prečítaní si záverečnej verzie legislatívnej podoby návrhu prídem k záveru, že mám námet ako ten zákon posunúť, vylepšiť, tak vstupujem do pripomienkového konania. Pripomienkové konanie ako forma verejnej diskusie je na to, aby sa návrhy zákonov zdokonaľovali. Len autokrati a diktátori ignorujú verejnú diskusiu.
Staviate sa do úlohy obrancu ľudí?
Som presvedčená, že všetci ministri sa snažia byť obrancovia ľudí. Ale nie je jednoduché uvedomiť si všetky súvislosti. Minister zdravotníctva vidí svoju optiku, svoj rezort, svoje zadanie. Pôdohospodárstvo tiež. Mojou úlohou je vnímať a vyhodnocovať, aké dosahy a dôsledky budú mať v súvzťažnosti predkladané zákony. Ak sa čosi príjme v zákone o zdravotnom poistení a má to istý dopad na nejakú cieľovú skupinu, je otázka, či máme v zákone zo sociálneho rezortu kompenzácie na tieto dopady a naopak. Preto vstupujem do diskusií, pretože práve vďaka legislatívnej rade vlády a pripomienkovému konaniu sa sústreďujú všetky zákony. Viete získať obraz o celom komplexe vplyvov jednotlivých zákonov a je preto prirodzené, že v istom momente, či cez legislatívnu radu vlády alebo cez pripomienkové konanie upozorňujem na možné dôsledky.
Ľuďom sa môže zdať, že to vyvoláva akýsi chaos. Že vláda je riadená chaosom. Dokonca Obyčajní ľudia vydali vyhlásenie, aby sa chaos nestával pracovnou metódou. Aj oni to akosi tak vycítili. Odmietate, že by išlo o chaos?
Viete, keď odľahčím, chaos je skvelá tvorivá metóda. Ale určite nie pre vládnutie. Chaos je dobrá metóda práve v čase, keď hľadáte riešenie. Nájdite spravodlivé riešenie, keď potrebujete ušetriť 1,7 mld. eur. Šetrenie je šetrenie. Jednoducho to bude cítiť. Viete len rozložiť dopad, a spravodlivosť hľadáte v rozložení dopadu. Je prirodzené, že vznikajú námety riešenia, ktoré možno za normálnych okolností by ste ani nepredkladali na stôl, pretože by ste nemuseli o nich rozmýšľať. Je iné prísť a prerozdeľovať a zvažovať, či dáte príspevok na prvé, druhé, tretie dieťa, alebo aj štvrté, piate. A je rozdiel rozmýšľať, ako zvýšiť rodičovský príspevok, zvýšiť dôchodky nízkopríjmovým dôchodcom, lebo to všetko sa deje, zvýšiť podporu zdravotne postihnutých, dať viac peňazí na rodinnú politiku, dať viac peňazí na stavbu diaľnic a ciest, dať viac peňazí na povodne a prevenciu povodní, zvýšiť peniaze na školstvo a vedu, zvýšiť peniaze na zdravotníctvo a zároveň ušetriť 1,7 mld. Trošku Rubikova kocka.
Trošku z iného súdka. Poslanci odmietajú koaličný návrh na zníženie svojich platov. Opäť to bude predmetom rokovania koaličnej rady, alebo ako vnímate tento problém?
Nie, nebude to už predmetom koaličnej rady. Parlament je najvyšší zákonodarný orgán tejto krajiny, nemám právo poslancom nič nariaďovať, máme právo im niečo navrhnúť, predložiť. A rokovať s poslancami, pretože zákony schvaľujú poslanci. Rokovanie s predsedom NR SR ma ešte čaká.
Budete na nich ešte apelovať? Alebo už to nechávate na nich?
Pravidelne pred zasadnutím parlamentu mávam stretnutie s poslancami. Už sme sa o tejto téme zhovárali. Tlmočila som im naše riešenie s dôvetkom, že je na nich, ako sa rozhodnú.
Ďalšia z aktuálnych tém je agentúra pre podporu rozvoja malého a stredného podnikania. Jej zrušenie také jednoduché, ako sa avizovalo, nebude.
Prečo?
Lebo to nejde a bolo by to drahé.
Ale no…
Ekonómovia predpokladajú vysokú stratu financií.
Ktorí? Ktorí sú zainteresovaní v agentúre? Prepáčte. Bolo iks inštitúcií, ktoré v úvode spravovali napr. eurofondy a po zistení, že to nedokážu, tak spravovanie bolo presunuté na iné inštitúcie. Prípad národnej agentúry je prípadom, v ktorom objektívne z oficiálnej informácie ministerstva vnútra je za štyri roky vysoká sprenevera. Nie som inšpektor Colombo, ani vyšetrovací orgán. Sú nasadené orgány, ktoré sa tejto kauze venujú a práve preto, aby sme neprišli o zdroje z EÚ, nemôžeme ich ponechávať v inštitúcii, kde prebieha vyšetrovanie sprenevery. To je totiž obvykle pre Európsku komisiu dôvod stiahnutia európskych zdrojov.
Trváte na zrušení?
Viem o vyšetrovaní Úradu boja proti korupcii v tejto inštitúcii. Je to spletitá konštrukcia sama osebe. Naozaj nemám povinnosť byť inšpektorom Clouseau, ani Colombom, ani Sherlockom Holmesom. Na to sú inštitúcie na to určené, ale jedno viem, že zachováme tieto zdroje vtedy, ak to bude v inštitúcii, v ktorej neprebieha vyšetrovanie sprenevery. Preto vláda prijala uznesenie pripraviť návrh na zrušenie, apropos, ktoré do uznesenia vlády navrhol sám minister Miškov.
Ten tvrdí, že dnes sa to nedá.
Nie, netvrdí to. Je to platné uznesenie vlády. Pán minister pripraví návrh postupu, samozrejme, že je to možné. Je tam jasne stanovený postup v stanovách, ako treba postupovať. Určenie likvidátora, nástupnícke inštitúcie a pod. preto, aby práve k stratám neprišlo, preto, aby projekty, ktoré sú živé a funkčné, sa presunuli a normálne mohli fungovať.
Trošku k zahraničiu. Môže zmeniť Slovensko postoj ku Kosovu? Alebo to naše rozhodnutie je nemenné?
Dostala som túto otázku aj na svojej návšteve našich jednotiek KFOR v Kosove. Zopakujem to, o čom som presvedčená. Podstatný je dialóg medzi Belehradom a Prištinou. Obsah tohto dialógu, spôsob tohto dialógu je totiž cestou postupného rušenia jedného dôležitého ložiska napätia v Európe, ale aj cestou otvorenia prístupových rozhovorov so Srbskou republikou pre vstup do EÚ. Konštatuje to napokon rezolúcia zo summitu. My sa pod ňu plne podpisujeme, aj sme boli veľmi aktívni pri jej vypracúvaní, takže celý náš postoj voči Kosovu je podmienený dialógom, jeho formou a obsahom medzi Belehradom a Prištinou. A zopakujem slová ministra zahraničných vecí, nikdy sme netvrdili, že náš postoj je trvalý a nemenný. To sme nikdy netvrdili. Ale náš postoj sa zakladá na potrebe normálneho procesu z hľadiska osamostatňovania sa a opakujem, už len dialógu medzi Belehradom a Prištinou.
Čiže dá sa to tak povedať, že postoj Slovenska závisí od postoja Belehradu ku Kosovu?
To ste posunuli ďalej, pretože tým, že súhlasili obe strany s tým, že otvoria dialóg, je to ten prvý, veľmi dôležitý krok, aby sa to napätie otupovalo.
Keďže ide o napätie, ktoré je v Európe, je to likvidácia jedného asi z posledných ohnísk takých napätí v Európe, nie je škoda, že slovenskí vojaci odchádzajú z Kosova, naopak sme v Afganistane? Nemalo by byť prvým naším cieľom, prioritou, stabilita Európy?
Naši vojaci sú od úplného začiatku v Kosove. Od roku 1999, teda 11 rokov. Boli sme vysoko ocenení veliteľstvom KFOR, aj generálnym štábom NATO na mojom stretnutí v Tatrách, ale aj predtým, za pôsobenie našich jednotiek, dlhoročné pôsobenie našich jednotiek v Kosove. Nechávame tam veliteľských zástupcov pre prípad nejakých zmien, ale to nie je len náš odsun. Odsun bol dlhodobo plánovaný, jednoducho preto, že už dlhodobejšie sa prechádza na prípravu a preberanie týchto úloh domácimi zložkami. Nemôžu donekonečna byť jednotky v Kosove, to nie je riešenie. Práve možnosť dialógu a postupu rozhovorov je i v tom, že to nebude udržiavané jednotkami KFOR. Takže postupné sťahovanie aj ostatných krajín je pripravované. Opakujem, postupujeme v rámci dohodnutého odchodu na jeseň a prísľubu našej posilnenej účasti v Afganistane. Tu by som veľmi rada povedala jednu vetu, reagujúc na niektoré interpretácie. My celkový počet vojakov v misiách znižujeme o 80, ale posilňujeme svoju pozíciu, pretože účasť našich vojakov v Afganistane z hľadiska techniky a financií je oveľa náročnejšia ako v iných krajinách.
Nedávno sme robili rozhovor s Jánom Čarnogurským. Vyjadroval sa k Rusku. Vraví, že v politike súčasnej vlády k Rusku cíti rozpaky, že na jednej strane sú členovia slovenskej vlády a predovšetkým premiérka, ktorí zjavne hrajú americkú hru.
Mňa neobsadili do žiadneho filmu. Zatiaľ. Pokiaľ viem. A ani do žiadnej hry. Že by som si nacvičila Skrotenie zlej ženy? Nie, nie. Pán Čarnogurský je známy svojím veľmi nadštandardným vzťahom „primknutia sa k tomu tam dubisku“, aby som citovala klasika, naozaj to má zakorenené od týchto čias veľmi silno. Je to postoj, ktorý viem pochopiť aj vrátane jeho súčasných aktivít a pôsobenia, či už ide o jeho školu, alebo iných aktivít. Rusko je veľmi silný hráč na politickej scéne a myslieť si, že Slovenská republika si môže dovoliť nevnímať tento fakt, by bolo politicky veľmi naivné. Naopak, jeden z vážnych strategických partnerov EÚ pri ostatných rokovaniach na summite, okrem západného Balkánu, východného partnerstva, Číny, je pochopiteľne aj Ruská federácia a my navyše sme na Ruskej federácii, bohužiaľ, energeticky naďalej veľmi, veľmi závislí.
Prečo vravíte bohužiaľ?
Pretože každá závislosť zvyšuje mieru neslobody. A SR je vysoko závislá na jednom plynovom energetickom zdroji. Prejavilo sa nám to plynovou krízou, opakovanou, pri vyjednávaní cien vždy v januári, februári. Premieta sa do toho pochopiteľne konflikt Ukrajina – Rusko, preto je taký dôraz aj podpora EÚ na diverzifikáciu energetických zdrojov a snažia sa o ňu všetky krajiny, pretože kombinácia ekonomickej a energetickej krízy je príliš veľká záťaž pre krajinu.
Naše susedné krajiny na budúci rok budú predsedať EÚ, Maďari aj Poliaci. Čo od toho predsedníctva očakávate?
Vieme, aké majú priority, zadefinovali ich. Nie je prekvapujúce, že pre Maďarskú republiku pochopiteľne je priorita riešenie krízy, Maďarská republika má nasadené aj kritériá MMF. Tam exekútor klope zo všetkých svetových strán. A najnovšia ekologická katastrofa je desivá svojím rozsahom a obeťami.
Poďme k dôchodkom. Považujete za správne, že navrhovaný valorizačný mechanizmus dôchodkov o pevnú sumu bude každoročne znižovať reálnu hodnotu nadpriemerných dôchodkov?
K dôchodkom robíme tento rok iné zmeny, a to veľmi významné. Zvyšujeme nízke dôchodky, a to posilnením solidarity a zastavením zásluhovosti. Zároveň sa mení, modifikuje jednorazový vianočný dôchodok opäť tak, že bude vyšší pre najnižšie dôchodky a úmerne lineárne sa znižuje k vyšším dôchodkom. A riešenie pevnou sumou záleží práve na tom, že je rozhodnutie Ústavného súdu. Bol pokus, aby najvyššie dôchodky neboli valorizované rovnakým percentom ako tie nízke dôchodky. Ústavný súd konštatoval protiústavnosť. Stále hľadáme spôsob, reálna hodnota dôchodkov sa zachová.
Nožnice sa tam roztvárajú.
Nožnice sa roztvárali doteraz. Asi najspravodlivejšia je kombinácia pevnej sumy a istého percenta. Je to vec otvorená na diskusiu. Určite zorganizujeme odborný stôl expertov a modelové situácie a prepočty a podľa toho urobíme rozhodnutie.
Nebolo podľa vás jednoduchšie zvýšiť DPH o dva percentuálne body na 21%, ako rušiť rôzne výnimky, ktorými sa znevýhodňuje dlhodobé sporenie, zabezpečenie na starobu? Takýmto spôsobom si staviate proti sebe množstvo občanov – voličov, ktorí podporovali pravicovú vládu?
Predovšetkým už to jedno percento DPH vyvoláva veľmi silný odpor, priam sa zaplňujú námestia. Tie ostatné úpravy, ktoré ste vymenúvali, začnem z inej strany. Výnimky, ktoré boli v daniach, podľa môjho názoru a presvedčte ma, že sa mýlim, vnímam ako nespravodlivé. Nevidím dôvod, aby sa z odpisu a ďalších výnimiek neplatili dane, keď bežný zamestnanec za všetko dane platí. Nebol dôvod na tieto výnimky. A výnimku pri zdaňovaní manželov sme ponechali. Čiže nerušilo sa všetko, rušili sa iba neodôvodnené výnimky. Spomínala som, že zvyšujeme dôchodky nízkopríjmovým dôchodcom. Zvyšujeme rodičovský príspevok mnohým mladým rodinám. Zvyšujeme a budeme zvyšovať kompenzácie zdravotne postihnutým. Zaviedli sme rodičovský príspevok aj pre mamičky, ktoré pracujú. Nezdaňujeme, ak si prilepšujú k príjmu nejakými dohodami, alebo inými náležitosťami, jednorazovými. Odvody: iba nad istú výšku dodatočného príjmu. Tak zdravotné, ako sociálne. Čiže opäť, nezasahujú nižšie príjmové skupiny a nižšiu strednú vrstvu. Nezvýšili sme odvodové stropy, aby sme nezasiahli nižšiu strednú vrstvu. Nezdaňujeme, nezodvodňujeme dohody o vykonaní práce, ktorých väčšina sú skromné prilepšenia ku mzde či dôchodku. Vy ste spomenuli dva príklady, stavebné sporenie a tretí pilier, doplnkový dôchodkový. O doplnkovom dôchodkovom sporení sme pripravení ešte viesť diskusiu, lebo to nebola zmena, ktorá by priniesla nejaké benefity, alebo výrazne príjmy do štátneho rozpočtu. Ak návrh nie je spravodlivý, majú to v rukách poslanci, rozprávala som sa o tom aj s predstaviteľmi ministerstva financií. V podstate je to z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a určite platenie odvodov z tohto dôchodku nepovažujem za zmysluplné. Hneď teraz poviete, že chaos, a zase to menia. Áno, sú zákony, ktoré prídu do parlamentu a parlament nie je spartakiáda. Parlament je na to, aby zdokonaľoval predkladané návrhy a pevne verím, že aj takto postupovať bude. Inak by to nemalo zmysel, že? Nemusíme predkladať zákony do parlamentu, ak by tento účel nemal spĺňať. A čo sa týka stavebného sporenia, pri využití prostriedkov na stavebné práce sa nič nemení. V prípade, ak klient použije prostriedky na čokoľvek iné, stráca nárok na štátnu prémiu určenú na podporu stavania
Áno, len to nemôžete vyčerpať na čokoľvek.
Keď sa ozvali predstavitelia stavebných sporiteľní, pochopiteľne, že tí sú nešťastní, lebo je to otázka ich zisku. Ale nie som si taká istá, že máme stáť na strane zisku týchto inštitúcií. Máme sa zamyslieť nad tým, či to bolo naozaj tak výhodné pre občana a či nie je výhodnejší iný spôsob. Pripomeniem jeden výrok: „Rozpočet by mal byť vyvážený, štátna pokladňa by sa mala znovu naplniť, verejný dlh by sa mal znížiť, arogancia úradníkov by sa mala zmierniť a byť pod dozorom, pomoc cudzím krajinám by sa mala obmedziť, aby krajina neprišla na mizinu. Ľudia sa opäť musia naučiť pracovať namiesto toho, aby žili z verejnej podpory“. Povedal to Marcus Tullius Cicero v r. 55 p.n.l. Takže za 2065 rokov sme sa toho veľa nenaučili.
Vy ste sľubovali zmenu štýlu politiky. Vám sa páči, čo sa deje za tie tri mesiace v parlamente?
Nie, nepáči.
A čo s tým?
Nie sú to ani moje deti, aby som ich mohla vychovávať, ani nemám, nevlastním poslancov. Majú svoj mandát, majú sa riadiť svojím svedomím. Žiadam a prosím ich, aby sa správali slušne a zodpovedajúco inštitúcii, v ktorej pôsobia. Ale jediné, čo môžem robiť je, že sa správam sama tak, ako sa správam a nebudem nič meniť na svojom vlastnom správaní sa.
Dohovárali ste predsedovi parlamentu, aby to bolo v parlamente inak?
Rozprávame sa na túto tému. Jeho samého to naozaj mrzí. Nie vždy je ľahké sa ovládnuť, ale k profesionalite patrí aj táto schopnosť.
Ako vnímate v rámci zmeny štýlu politiky pridelenie bytu Jánovi Figeľovi?
Dúfam a verím, že pán Figeľ dokáže dostatočne presvedčivo vysvetliť celý tento proces. Ale naozaj nie je mojou úlohou vstupovať do etiky a svedomia jednotlivých politikov. Je to ich úloha.
Blíži sa Kongres SDKÚ. Podporíte na Kongrese kandidatúru Mikuláša Dzurindu na predsedu strany?
Ale ja už som sa k tejto otázke vyjadrila, že áno, podporujem jeho kandidatúru.
Čiže budete vyzývať, aby ho volili delegáti.
To takto neprebieha, aby som vyzývala delegátov. Delegáti hlasujú, rozhodujú sa podľa svojho presvedčenia. To je všetko.
Vy sa budete uchádzať o podpredsednícky post v SDKÚ?
Záleží od toho, či padne takýto návrh.
Ešte nepadol?
Nominácie prebiehajú iným spôsobom. Ešte takéto nominácie neprebehli.
S pánom Dzurindom ste sa ešte o tom nerozprávali, že by vás rád videl po svojom boku aj naďalej?
Nie, vôbec sme túto tému neotvárali. Vôbec. Ja po prvé momentálne na ňu ani nemám čas…
No to je moja ďalšia otázka. Máte čas robiť podpredsedníčku strany?
Robím momentálne podpredsedníčku strany v takom časovom rozsahu, ako mi to kapacita dovolí, to znamená, pomáham, čo mi sily stačia v pripravovaných komunálnych voľbách.
Ak si to teda členovia budú želať, budete kandidovať na podpredsedníčku?
Ale áno. Áno.
Akým smerom sa uberá SDKÚ?
Dúfam, že sa neuberá „smerom“. SDKÚ-DS má veľkú časť zo svojho volebného programu v programovom vyhlásení vlády, takže tak pre ministrov vo vláde, ako aj pre naše štruktúry momentálne úloha č. 1 znie naplniť programové vyhlásenie vlády.
Zhováral sa Radovan Pavlík