Radičová je už oficiálne prvá slovenská premiérka

PROFIL I. RADIČOVEJ: Máme prvú premiérku, nemá komunistickú minulosť

Iveta Radičová je prvou ženou v histórii Slovenska, ktorá povedie vládu a druhým slovenským premiérom bez komunistickej minulosti. Štyri koaličné pravicové strany dokázala po komplikovaných rokovaniach doviesť k dohode na zostavení kabinetu. Vláda pod jej vedením bude musieť čeliť vážnemu deficitu verejných financií, vysokej nezamestnanosti, ale aj ekonomickým problémom v Európskej únii.

K volebnému líderstvu pre tohtoročné parlamentné voľby Ivete Radičovej dopomohol škandál o podozrivom financovaní SDKÚ-DS, ktorý začiatkom roka zverejnil premiér Robert Fico. Predseda strany Mikuláš Dzurinda sa po zverejnení informácií a viacnásobných atakoch lídra Smeru vzdal účasti na volebnej kandidátke a líderstva vo voľbách. Nový líder vzišiel z primárnych volieb, členovia SDKÚ-DS dali prednosť Radičovej pred Ivanom Miklošom. SDKÚ-DS odovzdalo vo voľbách svoje hlasy 15,42 percenta voličov. Po neúspešnom pokuse predsedu víťaznej strany Roberta Fica zostaviť vládu, touto úlohou poveril prezident Ivan Gašparovič 23. júna volebnú líderku SDKÚ-DS.

Radičová vstúpila do politiky počas druhej Dzurindovej vlády, keď sa po odchode Ľudovíta Kaníka stala ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny. Dovtedy známa sociologička a nestraníčka postúpila na vrcholné pozície SDKÚ-DS. Ako ministerka zmiernila rétoriku, hovorila viac o rodine, sociálnom súcitení a novelizovala niektoré reformné zákony Kaníka, ktoré vyvolali odpor veľkej časti obyvateľstva.

Do boja o prezidentské kreslo v roku 2009 vstúpila po dlhšom váhaní. Nominovala ju najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu s podporou KDH, SMK a mimoparlamentnej OKS. Snažila sa prezentovať ako občianska kandidátka, vyzbierala preto aj potrebné podpisy. Strany, ktoré ju nominovali, sa na jej kampani priamo nezúčastnili. Problémy malo najmä KDH pre nesúhlas s Radičovej názorom na právo ženy na interrupciu. Voličov oslovovala skôr cez umelcov a iné verejne známe osobnosti. V prezidentských voľbách neuspela, no získala takmer milión voličských hlasov.

Iveta Radičová sa narodila 7. decembra 1956 v Bratislave. Je profesorkou sociológie, ako hosťujúci profesor pôsobila na univerzitách v USA, Veľkej Británii, Švédsku, Fínsku, Rakúsku, bola expertkou Európskej komisie pre sociálnu politiku. Študovala na bratislavskej Univerzite Komenského (UK), kde si urobila doktorát (PhDr), neskôr docentúru a profesúru. Titul PhD získala za prácu v Slovenskej akadémii vied. Postdoktorandské štúdium absolvovala na Oxfordskej univerzite.

Ako sociologička publikovala niekoľko prác o sociálnej politike na Slovensku a v Československu po páde socializmu, o sociálnom poznaní, životných stratégiách Slovákov, bola spoluautorkou štúdie o zdraví, práci a dôchodku. Po roku 2000 sa venovala sociálnej problematike Rómov a sociálnej ochrane v SR. Aj ako poslankyňa parlamentu učila na Katedre sociálnej práce UK, koordinuje viaceré výskumné projekty.

Radičová nebola členkou KSČ, po novembri 1989 bola dva roky vo Verejnosti proti násiliu (VPN). Jej politická angažovanosť bola v tieni manžela, humoristu Stana Radiča. Do politiky priamo vstúpila po jeho náhlej smrti. V roku 2006 prijala ponuku na členstvo v SDKÚ-DS, kde je jednou z podpredsedov. S manželom má dcéru, žije v Novej Dedinke v okrese Senec.

Iveta Radičová stavila v kampaniach pred prezidentskými a parlamentnými voľbami na čistú minulosť. Vo verejnosti sa spájala s kauzami podozrenia zo zneužitia verejných peňazí, keď bola výkonnou riaditeľkou Nadácie S.P.A.C.E. – Centra pre analýzy sociálnej politiky, a hlasovaním za kolegyňu Tatianu Rosovú, po ktorom sa vzdala poslaneckého mandátu.

Podozrenia z možného zneužitia verejných peňazí sa objavili pred parlamentnými voľbami v roku 2006. Radičovej vyčítali, že dostala od predchodcu Kaníka dotácie a nadáciu riadila až do nástupu do funkcie ministerky. Radičová sa ale funkcie v nadácii vzdala v júni 2005, keď sa stala riaditeľkou Sociologického ústavu SAV. Vedenie nadácie prevzala jej dcéra. S.P.A.C.E. a spoločnosť Autisti pod vedením niekdajšej Radičovej poradkyne Kataríny Sabovej mali údajne za verejné peniaze podporovať bývalého starostu bratislavského Ružinova a podpredsedu SDKÚ-DS Pavla Kuboviča, keď rozposielali 3 400 domácnostiam v Ružinove dotazníky so sprievodným listom Kuboviča a Sabovej, kde sľubujú zlepšenie sociálnych služieb, písala vtedy Pravda. Vo voľbách kandidovala aj Radičová. Po nástupe R. Fica Nadácia S.P.A.C.E. odstúpila od zmluvy s ministerstvom práce, čím sa vzdala štátnej dotácie na svoje projekty a podala žalobu za osočovanie. Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová sa nakoniec v auguste minulého roka neziskovke S.P.A.C.E. verejne ospravedlnila za to, že ju nepravdivo obvinila z klientelizmu.

Poslaneckého mandátu sa Iveta Radičová vzdala v apríli minulého roka po tom, čo hlasovala za svoju kolegyňu Tatianu Rosovú. Odmietla vtedy, že urobila podvod, podľa nej to bola chyba, ľudské zlyhanie. Rosová uvádzala hlasovanie o školskej novele pri rečníckom pulte a nestíhala sa vrátiť pre zabudnutú hlasovaciu kartičku do poslaneckej lavice, kde sedela vedľa Radičovej. Radičová priznala, že spanikárila a zahlasovala za ňu.