Zaujímali vás niekedy odpovede na tabuizované otázky o sexe a vzťahoch, ako napríklad: „Čo robiť, keď sa zo vzťahu vytratila tá iskra? alebo „Ako veľmi náš vzťah ovplyvňuje sledovanie porna? či „Aké sú najčastejšie príčiny nevery?
Na túto tému sme vyspovedali skúsenú sexuologičku a terapeutku Moniku Hodásovú. Prezradila nám, čo najčastejšie trápi ľudí v dlhodobých vzťahoch, ako sa začať otvorene rozprávať o sexe a ako predísť nevere.
Monika pôsobí ako holistická sprievodkyňa, terapeutka tela aj duše. Jej vlastné zdravotné problémy ju pred mnohými rokmi priviedli na túto cestu. Dnes inšpiruje ľudí, ako žiť vedomejší a naplnenejší život.
Je absolventkou viacerých tantrických škôl a terapeutických výcvikov, a svoje skúsenosti dnes odovzdáva ďalej veľmi hravou a jednoduchou formou. Robí ženské transformačné semináre, prednáša, no takisto pracuje s ľuďmi individuálne. Je autorkou knihy Vedomá cesta za zdravím.
Ako často je normálne mať sex? Existuje vôbec niečo ako „normálne“ množstvo?
Ja si myslím, že celkovo slovo „normálne“ je veľmi diskutabilné. Normu vždy určuje jednotlivec. Donedávna sa napr. považovalo za nenormálne, že muži plačú. Dnes už našťastie vieme, že je to nezmysel, že takisto muži ako ženy môžu byť zraniteľní a cítiť sa slabí. To isté platí pri milovaní. Čo je pre niekoho normálne, môže byť pre niekoho iného nenormálne. Skôr by som to možno pomenovala, že čo je zdravé.
Sexuálna energia je vo východných kultúrach považovaná za životnú energiu. Z tohto hľadiska by sme teda mohli povedať, že ak ju niekto nepociťuje, treba sa pozrieť po príčine problému. Ľudia, ktorí majú zaseknutý tento zdroj, môžu mať následne problémy s kreativitou, finančnou stabilitou a hojnosťou, takisto sa to môže prejaviť na zdravotných problémoch urogenitálneho traktu, no aj s celkovou vitalitou. No a keď si takéhoto človeka predstavím – trápi sa s financiami, má bolesti v panve, je neustále unavený, vyčerpaný – bude mať takýto človek chuť sa milovať?
Môže sa stať, že partneri nie sú sexuálne kompatibilní? Často sa stáva aj to, že jeden túži po sexe častejšie ako ten druhý. Dajú sa tieto dve situácie nejako vyriešiť?
Určite áno. Je to ako keď sa dajú dokopy introvert s extrovertom. Každý má inú predstavu o trávení voľného času, každý sa úplne ináč prejavuje, no ak chcú byť spolu, musia nájsť cestu, ako sa zladiť. Nejde to samozrejme tak ľahko, ako keby boli spolu dvaja extroverti. Spoločná práca na vzťahu ich však môže priviesť k spokojnosti z obidvoch strán. Tak je to aj v sexualite.
Vedia ľudia komunikovať o sexe? Ako sa máme porozprávať s partnerom o tom, po čom naozaj túžime bez toho, aby sme sa cítili trápne?
I keď sa to zlepšuje, je to stále bieda. Keď sa nenaučíme zdravo rozprávať o tom, ako sa cítime vo vzťahu, čo nám chýba, čo sa nás dotýka, čo nám ubližuje, tak len veľmi ťažko budem schopní komunikovať o svojej intimite. Koľkokrát si zahryzneme do jazyka a povieme: „Nemá to zmysel, iba bude oheň na streche“, „I tak mi nerozumie“, „I tak sa nič nezmení,“ namiesto toho, aby sme sa k tým boliestkam vracali.
Ženy očakávajú, že muži majú krištáľovú guľu a budú presne vedieť, čo sa ich partnerke páči a čo nie. Pravda je, že samotné ženy to málokedy vedia. Takže ak sa vrátime k tomu, ako komunikovať o našej sexualite, prvým krokom by malo byť spoznávanie samých seba.
Druhým krokom bude láskavé vysvetlenie svojej polovičke, čo sa nám páči a čo nie. Ak sa pri tom cítime trápne, môže nám pomôcť už iba vyslovenie vety „je mi trápne o tom hovoriť“. Milujúci partner väčšinou zareaguje ubezpečením, že je to v poriadku. A hlavne si to trénujte na menej „trápnych“ témach, ako napr. vynášanie smetí. Ľudia veľmi nechcú chodiť mimo komfortnú zónu. Je im v nej dobre. No všetok rast, učenie, liečenie, prebieha práve mimo toho komfortu, kde musíme čeliť aj našim kostlivcom.
Často sa skloňuje sledovanie porna v negatívnom slova zmysle. Ako sledovanie pornografie ovplyvňuje naše prežívanie sexu?
Veľmi. Je to podobné tomu, ako keď pozeráte americké romantické filmy, v ktorých sa do seba pár zamiluje, zosobáši do pár mesiacov a žije šťastne až naveky. Porno nie je realita, no mi ju na základe toho vytvárame. Očakávame, že to bude u nás v spálni (kuchyni, kúpeľni, pracovni) vyzerať rovnako. Veľmi sa zvyšujú nároky na výkon partnera, na jeho výdrž, na jeho telo, na to, koľkokrát vás má počas milovania uspokojiť. A v drvivej väčšine to ženy samozrejme nedostanú v takejto podobe.
Muži naopak môžu na základe pozerania porna očakávať od žien, že budú hlučné, budú chcieť análny sex, zväzovanie, budú mať nekonečne vlhkú vagínu… Ale čo keď to takto žena nemá? Čo keď to takto nechce? Muž zostáva sklamaný a utieka späť do svojich predstáv a masturbácie pri porne. Nedá mi takisto nespomenúť negatívny vplyv na mužovu výdrž. Čím častejšie sa v rýchlosti uspokojuje pred počítačom, tým kratšie vydrží v ženskom lone.
Čo robiť, ak v dlhodobom vzťahu začne byť sex rutina alebo nuda?
V prvom rade pripustiť, že je to úplne normálne štádium dlhodobého vzťahu. Fyzické telo partnera nás už nerajcuje tak, ako na začiatku. I keď sa nám páči, nemáme z neho orgazmické stavy na počkanie. Priťahuje nás už niečo, čo je hlbšie a k tomu je treba aj viac času. V druhom kroku hľadajte spôsoby, ako to v intimite oživiť a ako sa v sexualite spoločne posúvať. V každom vzťahu to môže byť iné, neexistuje univerzálna odpoveď.
V momente, keď sa dostávate do bodu, že ženu pravidelné „bolí hlava“ a muž je „unavený z práce“, treba začať hľadať odpovede. Nenechajte to zájsť do stavu, že sa nebudete mesiace či roky milovať. Ak budete v bežnom živote (mimo spálne) žiť v otvorenosti, úprimnosti, v pravde jeden voči druhému, intimita sa nevytratí, pokým tam bude aj láska.
Vedia všetky ženy dosiahnuť orgazmus pri pohlavnom styku? Mnohé tvrdia, že nie. Kde je podľa vás problém a ako ho prekonať?
Všetky ženy môžu dosiahnuť orgazmus, no nie všetkým sa to aj podarí. Dôvodov, prečo tomu tak je, môže byť viacero. Vo väčšine prípadov je to celková uzatvorenosť a odpojenie od tela. Ľudia sú uviaznutí vo svojich myšlienkach a veľmi vzdialení od fyzického tela. Nedovoľujú si cítiť svoje emócie, nedovoľujú si byť v spojení so svojimi tieňmi, nedovoľujú si byť pravdiví v tom, čo chcú žiť a po čom túžia. Častokrát iba prežívajú, nevnímajúc, čo sa s nimi naozaj vnútri deje. Potrebujú mať všetko pod kontrolou, stávajú sa veľmi vážnymi, vytráca sa im zo života spontánnosť. Z toho vzniká následne v tele stuhnutie, zatvorenie, odpor, frigidita,… Srdce sa zatvára, lebo bolo zranené a nemôže dôverovať. A ak je zatvorené srdce, je zatvorené aj lono.
Ďalším dôvodom môže byť fyzická rovina tela. Ak žena trpela v minulosti častými vaginálnymi zápalmi alebo zápalmi močového mechúra, bola sexuálne zneužitá, obťažovaná, panva je posťahovaná, ubolená, nedôverčivá. Takéto ženy si zvyčajne ani veľmi neužijú samotné milovanie, skôr ho „pretrpia“, aby bol doma kľud.
Vibrátory nám takisto veľmi nepomáhajú. Veľmi intenzívne mechanické dráždenie klitorisu či vagíny je ťažko nahraditeľné „obyčajným“ penisom. Lono je po ich pravidelnom používaní výrazne znecitlivené a na jemné dotyky muža potom nemusí reagovať. No a v neposlednom rade je to téma sebalásky a s ňou spojený nezdravý vzorec presvedčenia: „Nezaslúžim si“. Riešením je vyhľadať odborníka, terapeuta, sprievodcu a spolu odstrániť príčinu.
Aké sú rozdiely medzi ženským a mužským orgazmom?
Na túto otázku vám pravdivú odpoveď nedá nikto. Žiadna žena si nikdy nezažije, aké to je prežívať orgazmus v mužskom tele a žiaden muž zase to, ako sa pri tom cíti žena. Dal by sa popísať biologický postup odlišnosti, no na to ja odborník nie som a úprimne si myslím, že možno by sme tam toľko rozdielov ani nenašli. Môžem vám ale povedať, čo máme spoločné. Obe pohlavia sú multiorgazmické. Obe pohlavia sú schopné orgazmus zažívať a obe sa pri tom cítia krásne.
Prečo ľudia podľa vás podvádzajú, aké sú najčastejšie dôvody nevery a sú častejšie neverní muži či ženy?
Pretože najjednoduchším spôsobom riešenia problému je útek. Je to jeden z prirodzených obranných mechanizmov tela, ktorý používame, keď sa nám niečo nepáči. K nevere nedochádza vo vzťahu, ktorý je naplnený, v ktorom sa otvorene rozpráva, v ktorom sa neobviňuje, v ktorom sa neukazuje prstom.
Keď zlyháva už spomínaná komunikácia, začíname vytvárať priestor pre klamstvá, ktorým je aj nevera. Ak by sme to posunuli ďalej, vždy je to nenaplnenie základných potrieb partnera. Muž potrebuje cítiť od ženy rešpekt a úctu. To sa môže po pár rokoch vytratiť, resp. aspoň môže mať muž taký pocit. Keď potom príde na scénu mladá asistentka, ktorá vzhliada k svojmu šéfovi, úspešnému podnikateľovi, cíti sa opäť videný, a to mu robí dobre.
Žena potrebuje mať priestor na svoje emócie, potrebuje sa cítiť hýčkaná a milovaná svojím partnerom. Pre muža sa z toho ale po pár rokoch, niekedy aj mesiacoch, môže stať rutina a začína neaktívne počúvanie – jedným uchom dnu, druhým von. Žena sa cíti nevypočutá, nevidená. Ak sa v okolí objaví princ s veľkými ušami a náručím, veľmi rada tam skočí. Toto sú samozrejme iba príklady, tých dôvodov môže byť viacero.
Často sa hovorí o tom, že monogamia nie je prirodzená a donútila nás k nej spoločnosť. Čo si o tom myslíte?
Keby sme sa riadili podľa prírody a živočíchov, tak by to tak mohlo vyzerať. No ja si myslím, že my ako ľudstvo nie sme pripravení na otvorené vzťahy. Poznala som už desiatky otvorených vzťahov, no ani jeden to neprežil. Vždy tam bola aspoň jedna strana zranená a ťahala za kratší koniec.
Veľakrát v duchovných učeniach, ezoterickej scéne, počujete o nepripútanosti. O tom, ako si nevytvárať závislosť na tom druhom, ako ho nekontrolovať, dávať mu úplnú slobodu v tom, čo chce. Toto je podľa mňa možné iba do určitej miery. Dokým máme svoje ego a nie sme osvietení, tak si tam vždy budeme vytvárať nejakú pripútanosť. A tlačiť na seba vytvára vo vzťahu ešte väčšiu zlobu, než keby sme si priznali, že to skrátka nezvládame. Vždy treba hľadať dôvod, prečo by sme chceli mať otvorený vzťah. Kde nie sme naplnení? Čo nám v tom našom vzťahu chýba? A následne to riešiť.
Ako môže párom pomôcť terapia?
Dobrý terapeut môže páru osvetliť ich temné stránky a ukázať im cestu, ako z nich von. Väčšina ľudí vie veľmi ľahko pomenovať chyby ostatných párov, no nie vždy vidia tie svoje alebo si ich nechcú priznať. Zostávajú roky zaseknutí v rovnakých problémoch, v rovnakých hádkach, v boji jeden s druhým.
Terapeut je nestranný človek, ktorý pár sprevádza a pomenúva veci tak ako sú. Nielenže dokáže pomenovať príčinu, ale môže páru alebo jednotlivcovi ukázať aj cestu, ako z toho von. V dnešnej dobe sa stále veľa ľudí hanbí požiadať o pomoc. Terapeut je spájaný s poruchami osobností, silnými depresiami či inými psychiatrickými ochoreniami. Čo je veľká škoda. Ja sama mám svoju supervízorku (terapeutku), s ktorou prechádzam moje témy a vždy sa na naše stretnutie veľmi teším.
Aké otázky sa vás ľudia najčastejšie pýtajú a v akých témach sú najviac stratení?
Vždy to boli a asi aj vždy budú vzťahy. Sami k sebe, partnerské, rodičovské… Osho hovorí, že najrýchlejšia cesta k osvieteniu je práve cez vzťahy. Zároveň však hovorí, že aj tou najťažšou. Meditovať v tureckom sede a byť v pokoji v náruči Himalájí nie je až také umenie. No žiť realitu dnešného sveta, to už je iný oriešok.
Existuje nejaký „sexuálny„ mýtus, ktorému ľudia stále veria alebo niečo, čo by ste chceli objasniť?
Že mužská ejakulácia sa rovná mužskému orgazmu. Sú to dve odlišné veci. Muži môžu dosahovať orgazmus bez ejakulácie.