V 20. februára sme oslávili 20. výročie misie prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu, ktorý v roku 1999 letel do vesmíru a na stanici Mir strávil necelým 8 dní. O tom, že Slovensko bude mať svojho kozmonauta sa rozhodlo v roku 1997 na základe medzivládnej dohody medzi SR a Ruskom, ktoré aj touto službou chcelo znížiť svoj finančný dlh voči Slovensku. Misiou s názvom Štefánik sa Slovensko stalo 21. krajinou, ktorá vyslala do vesmíru svojho občana.
Bella v utorok navštívil Materiálovotechnologickú fakultu STU so sídlom v Trnave a porozprával žiakom i verejnosti o pobyte vo vesmíre.
VRÁMCI PRÍPRAVY BOLI KOZMONAUTOM DO TELA PICHANÉ RÁDIOAKTÍVNE LÁTKY
Letu do vesmíru predchádzal výber z tých najzdatnejších vojenských stíhacích pilotov, ktorí mali najvyššie predpoklady na to, aby splnili náročné fyzické i technické nároky. Počas lekárskych testov a prehliadok absolvovali röntgen toľkokrát, že im odporúčili, aby sa najbližších päť rokov röntgenu vyhýbali. „Už sme si ani nemuseli zažínať svetlo, keď sme išli na záchod, svietili sme si sami,“ zažartoval Bella. Potencionálnym kozmonautom tiež do tela pichali jemné rádioaktívne látky, aby videli, ako v organizme cirkulujú a za akú dobu sa dostanú von.
„V jednom zo záťažových testov nás v podtlakovej komore vo Vojenskej leteckej nemocnici v Košiciach vyviezli do výšky 7500 metrov, čo je 500 metrov pod hranicou prežitia. Tam sme si museli dať dole kyslíkové masky a aby to nebolo také ľahké, mali sme pritom riešiť matematické rovnice,“ hovorí Bella.
Z vyše 50 kandidátov napokon vybrali dvojicu, Bellu a Michala Fuliera. Obaja piloti odleteli do Ruska, kde sa na let do vesmíru pripravovali len 11 mesiacov. Pre porovnanie, ruskí kozmonauti sa na let do vesmíru bežne pripravujú 5 rokov. Okrem fyzickej kondície museli zvládať široké spektrum technických predmetov. Kto poletí, sa dozvedeli iba pár dní pred štartom rakety. Bella bol presvedčený, že vyberú jeho staršieho kolegu s vyššou hodnosťou, ale ako najlepší adept sa predsa len ukázal on. Štartovalo sa z Bajkonuru v Kazachstane.
ZVLÁŠTNE RITUÁLY A TRADÍCIE
Mnoho tradícií v kozmonautike pochádza od Gagarina. Keďže jeho misia dopadla úspešne, na kozmodróme všetky posádky opakujú to, čo robil on, či už preto, aby im to prinieslo šťastie alebo z úcty k jeho pamiatke. Tradíciou je, že keď sa raketa vyráža z hangáru a pripravuje sa na štart, sú pri tom prítomní všetci okrem kozmonautov. Ďalším zvykom je, že sa posádka tesne pred štartom vymočí na koleso autobusu, ktorý ju má odviesť k rakete.
Jedným z praktických úkonov je napríklad klistír, ktorý má kozmonautom prečistiť telo tak, aby aspoň dva dni nemuseli vykonať veľkú potrebu.
NA VESMÍRNEJ STANICI SA POKÚSILI CHOVAŤ PREPELICE
Posádka mala vykonať štyri experimenty: dva medicínske, jeden biologický a jeden fyzikálny. Cieľom biologickéo výskumu bolo zistiť, ako vplýva kozmický let na post embryonálne štádium vývoja – to znamená pár dní pred vyliahnutím a pár dní po vyliahnutí. Vyliahlo sa tri-krát viac prepeličiek ako čakali, pôvodne ich malo byť len 10-12. „Nevedeli sme, čo máme s toľkými mláďatami robiť. Stal som sa prvým farmárom vo vesmíre,“ pokračuje Bella. Prepeličky však v stave bezťiaže nevedeli samostatne prijímať potravu a tak im kozmonauti museli pomáhať. Do návratu na Zem prežili len tri a tie skončili na pitve pre účely výskumu. Dospelé prepelice sa v predchádzajúcich výskumoch adaptovali pomerne rýchlo a úspešne.
Autonómna produkcia potravín je nutnosťou pre dlhodobé pobyty vo vesmíre ako napríklad plánovaná cesta na Mars. Viezť do vesmíru zásoby na niekoľko rokov by bolo mimoriadne náročné až nemožné. Súčasťou kozmického výskumu je preto i pestovanie rastlín a chov zvierat na palubách vesmírnych lodí.
Kozmonauti taktiež skúmali vplyv radiácie na ľudské telo či fungovanie vestibulárneho systému (orgán v strednom uchu, ktorý mozog informuje o polohe tela vo vzťahu k okolitému priestoru).
Ďalšie testovanie bolo zamerané na fyzickú záťaž, kde kozmonauti museli šliapať na bicyklovom trenažéry. „To by mi aj Sagan mohol závidieť. Začal som nad Južnou Amerikou a za 15 minút som skončil pri strednej Azii,“ hovorí Bella.
SÚČASNÁ KOZMONAUTIKA LEŽÍ NA RAMENÁCH RUSKA
„Kozmonautika v súčasnosti leží na ramenách ruskej kozmonautiky,“ tvrdí Bella. „Môže sa zdať, že ruská technika je zastaralejšia ako napríklad tá americká, ale tie ruská je spoľahlivejšia. „Rusi toho majú vymysleného veľa nového ale majú oveľa prísnejšie bezpečnostné pravidlá a najskôr technológie niekoľkokrát otestujú na bezpilotných letoch, než ich namontujú na palubu živej posádke. A taktiež nemajú toľko peňazí, aby mohli každé dva mesiace vypúšťať testovacie rakety,“ dodáva.
Viac úryvkov zo spomienok Ivana Bellu si môžete pozrieť vo videu:
https://www.youtube.com/watch?v=JYixvVz0_Ek;feature=youtu.be