Agentúra NMS Market Research Slovakia preskúmala, ako slovenská verejnosť vníma bezpečnostné hrozby spojené s vojenskými provokáciami na východnej hranici NATO a ochotu pomôcť našim severoatlantickým spojencom. Polovica populácie ich vníma ako ohrozenie. S pomocou severoatlantickým spojencom by však súhlasila len tretina Slovákov a Sloveniek.
Prieskum tiež ukazuje rozdelenie populácie skrz jej politické preferencie. „V tomto prípade je opäť pre voličov strán určujúca rétorika predstaviteľov jednotlivých strán. Názory voličov Smeru, Republiky a SNS sú pri tejto téme nesmierne koherentné, zatiaľ čo postoje voličov Hlasu-SD sa v tejto otázke viac približujú odpovediam voličov parlamentnej opozície. Zaujímavosťou je, že popri tradične vyhranených voličoch Demokratov v značnej miere pociťujú ohrozenie bezpečnosti aj voliči KDH, ktorí sa v iných bezpečnostných otázkach stavajú viac stredovo,“ opisuje výsledky prieskumu politický analytik NMS Mikuláš Hanes.
Provokáciám čelilo Poľsko aj Estónsko
V posledných mesiacoch sa bezpečnostná situácia na východnej hranici NATO vyostrila. Poľsko čelilo incidentom, pri ktorých ruské drony narušili jeho vzdušný priestor, čo vyvolalo aktiváciu konzultácií podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy. Estónsko zaznamenalo opakované narušenia svojho vzdušného priestoru ruskými stíhačkami, čo označilo za bezprecedentné provokácie.
Nedávne vojenské provokácie v Poľsku a v Estónsku zachytilo 69 percent opýtaných. Nadpriemerne často sa medzi nimi nachádzajú muži, ľudia vo veku nad 65 rokov, občania s vysokoškolským vzdelaním a obyvatelia väčších miest nad 50 tisíc obyvateľov. Medzi tými, ktorí tieto informácie nezachytili, prevažujú ženy, občania do 35 rokov a obyvatelia obcí do 1000 obyvateľov.
Polovica Európanov sa obáva rozšírenia ruskej agresie do krajín Únie, pochybujú aj o schopnosti armád brániť sa
V súvislosti s týmito vojenskými provokáciami pociťuje ohrozenie bezpečnosti Slovenska 51 percent opýtaných. Štatisticky početnejšie sú v tejto skupine zastúpení vysokoškolsky vzdelaní občania a obyvatelia Bratislavy a Košíc. Naopak, 36 percent Slovákov a Sloveniek nepociťuje v súvislosti s týmito vojenskými provokáciami ohrozenie bezpečnosti Slovenska. V tejto skupine sa častejšie nachádzajú muži a starší Mileniáli, teda ľudia od 37 do 44 rokov.
Rozdelenie v tejto otázke ukazuje prieskum aj na základe politických preferencií. Pre voličoch strán vládnej koalície platí, že ohrozenie bezpečnosti z týchto provokácií pociťuje iba tretina opýtaných. Na druhej strane, u voličov strán parlamentnej opozície je miera vnímaného ohrozenia vysoká. Pociťuje ju až 74 percent z nich.
Priepastné rozdiely medzi elektorátmi
V situácii, kedy by pokračovali vojenské provokácie na východnej hranici NATO a naši alianční spojenci by nás v súlade s uzavretými dohodami požiadali o vojenskú a technickú pomoc, by s jej vyslaním súhlasila presná tretina populácie. Nadpriemerne často sú v tejto skupine zastúpení muži, ľudia od 18 do 34 rokov, vysokoškolsky vzdelaní občania a obyvatelia Bratislavy. S vyslaním takejto vojenskej a technickej pomoci našim spojencom by nesúhlasilo 51 percent opýtaných. Medzi nimi sa nachádzajú až dve tretiny občanov, ktorí súčasné vojenské provokácie nevnímajú ako ohrozenie bezpečnosti Slovenska. Výrazne častejšie v tejto skupine nájdeme ľudí nad 65 rokov.
„Priepastné rozdiely vidíme medzi elektorátmi jednotlivých strán. Vojenskú pomoc ohrozeným spojencom v NATO by poslalo až 8 z 10 voličov SaS, 7 z 10 voličov PS a Demokratov či necelá polovica voličov hnutia SLOVENSKO, KDH či koaličného Hlasu-SD. Avšak u voličov Smeru-SD, SNS a mimoparlamentnej Republiky by takúto pomoc spojencom poslal iba každý desiaty volič týchto subjektov,“ dopĺňa Hanes.
Online prieskum prebiehal v dňoch 1. – 5. októbra 2025. Zber dát bol realizovaný cez National Sample. Zúčastnilo sa ho 1 002 respondentov, ktorí tvorili reprezentatívnu vzorku online populácie vo veku 18+ rokov. Podľa agentúry prieskum nemá zadávateľa a vznikol na jej náklady.
