Krstný otec zbierky poézie Sólo pre 9 hlasov Kamil Peteraj prezradil, ako chcel zbierku pôvodne pokrstiť. Ak by sa jeho nápad ujal, nádejných básnikov a poetky by jedného po druhom kopla herečka prezlečená za Múzu. „Aby aj básnikov kopali múzy, aby mali čitateľský úspech, svojich skalných, echo a pekný život s poéziou,“ vysvetlil úspešný básnik. Nakoniec sa však krstilo kockami ľadu s citrónom, podľa obrázku, ktorý sa ocitol aj na debutovom románe Silvii Koscelanskej Drsná neha. Autorka v ňom rozohráva atraktívny príbeh o svete plnom pozlátka, pod ktorým sa skrýva krutá realita. Spúšťačom osudného domina, vďaka ktorému vyplávajú na povrch nové skutočnosti o komplikovaných rodinných i mimomaželských vzťahoch, je samovražda úspešného podnikateľa a zároveň manžela hlavnej hrdinky Niny.
„Román Drsná neha vznikol v čase, keď som zo seba potrebovala vydať všetky emócie, sklamania, ale aj radosti, lebo tak ako sa niekto upokojí pri športe, ja sa viem duševne utíšiť pri písaní,“ prezradila o pohnútkach, ktoré ju viedli k napísaniu románu Silvia Koscelanská. „Ak sa niekto s týmto príbehom stotožní, tak ja som v tom nevinne. Je to len výmysel,“ dodala jedným dychom autorka, ktorá hľadá inšpirácie na prechádzkach so svojím psom. „Stačí mi počuť jednu vetu a ja si z nej vytvorím celý príbeh.“ Predtým, ako sa dopočula o projekte Mám talent, písala len do šuflíka. Časť diela sa odhodlala zverejniť na súťažnom portáli pod pseudonymom Sondra, aby sa podľa jej slov vyhla falošnému kamarátskemu potľapkávaniu. „Chcela som vedieť, či vo mne naozaj niečo je. Keď mi zavolala pani Malíková, že uverejnia moju knihu, bola som v pätnástom nebi,” tešila sa začínajúca autorka. Krstný otec Jozef Bednárik sa nechal uniesť názvom knihy a pokrstil ju najprv “drsne” a vzápätí “nežne”.
Radosťou z nových básnických objavov sa netajil Kamil Peteraj. V zbierke Sólo pre 9 hlasov nájdete výber poézie deviatich autorov – Miroslavy Ábelovovej, AmiaTameally, Miroslava Búrana, Ivany Drábovej, Tona Mella, Richarda Miškeho, Michala Pivarčiho, Strixa a Penelope Toomey. Básnik sa priznal, že zo začiatku bol dosť skeptický a zvažoval, či po talentoch akými boli Daniel Hevier či Jozef Urban existuje na Slovensku potenciál, ktorý sa im priblíži. Práve súťaž Mám talent ho presvedčila o tom, že potenciál tu je a dôkazom je až deväť autorov poézie na prahu publikovateľnej literatúry. „Ešte budú musieť bojovať s mnohými vecami, hlavne v sebe, lebo poézia je o skúsenosti. Ale pre mňa – ako autora, ktorý končí – to bola pekná výzva. Hral som v nej úlohu netvora. Prišiel výťah, ja som vás deviatich do neho našupoval, teraz to stlačím a choďte pekne hore – scéna je vaša,” zaželal básnickým talentom krstný otec Kamil Peteraj.
Slovenským autorom sa na literárnej scéne darí stále viac a viac. Skonštatovala to aj riaditeľka vydavateľstva Ikar Valéria Malíková. „Čitatelia sa vracajú k slovenskej tvorbe. Každý rok si všimame, že nám narastá počet titulov z pier slovenských autorov v zastúpení celkových tržieb. Za rok 2010 sa v hornej 20 umiestnila aj jedna z kníh Mám talent.” Bol ňou román Nový život bez chlapa od dvojice autorov vystupujúcich pod pseudonymom Buless.
V projekte Mám talent za 16 mesiacov od jeho vzniku vyšlo už deväť kníh. V priebehu nasledujúceho polroka ich doplnia ďalšie tri romány Biznis po slovensky, Kruhy na vode a Tiene minulosti. Hoci projekt svojím vekom pripomína skôr batoľa, Valéria Malíková ho prirovnala k človeku na prahu dospelosti. „O úspechu svedčí 2400 prispievajúcich autorov a tiež návštevnosť stránky, ktorá sa pohybuje okolo 40-tisíc mesačne.” Deväť básnických a jeden románový autor tak po štvrtkovom večeri doplnili zbierku mladých talentov, ktorí vďaka projektu vydaveľstva Ikar uzreli svetlo sveta aj v knižnej podobe.
