Podľa Progresívneho Slovenska (PS) je po 25 rokoch od podpisu zmluvy so Svätou stolicou namieste položiť si otázku, čo Vatikánska zmluva dnes prináša Slovenskej republike.
Model riešenia náboženskej slobody prostredníctvom medzinárodnej zmluvy s jednou cirkvou je podľa opozičného PS prekonaný. „Naráža na základné princípy demokratického a sekulárneho štátu, ktorý má garantovať rovnaké zaobchádzanie pre všetkých,“ uviedla poslankyňa Lucia Plaváková (PS) v súvislosti s 25. výročím nadobudnutia platnosti základnej zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou.
Plaváková tvrdí, že štáty, ktoré majú zmluvy so Svätou stolicou, ich majú spravidla nastavené výrazne výhodnejšie než Slovensko. „Zmluva so Svätou stolicou má prednosť pred vnútroštátnym právom a jej ustanovenia upravujú postavenie a práva len jednej náboženskej skupiny,“ vysvetlila Plaváková. Slovenská republika sa tým podľa nej v tejto oblasti vzdala časti svojej zvrchovanosti v prospech jednej viery.
Zmluva zvýhodňuje katolícku cirkev
Poslanec Ondrej Prostredník (PS) naznačil, že už pri vzniku zmluvy zaznievali oprávnené výhrady, že ide o jednostranne výhodnú dohodu, ktorá zvýhodňuje len katolícku cirkev. Vývoj za uplynulé štvrťstoročie podľa neho ukázal, že tieto obavy boli opodstatnené.
Na Slovensko pricestoval „minister zahraničia“ Vatikánu, prijal ho aj prezident Pellegrini – FOTO
V nadväznosti na zmluvu prijalo Slovensko celý rad zákonov, ktoré upravujú pôsobenie cirkvi napríklad v školstve, v ozbrojených silách a bezpečnostných zložkách či vo verejnoprávnych médiách. „Štát sa týmto spôsobom systematicky prispôsoboval jednej cirkvi a nie vytváraniu rovnakých podmienok pre všetkých,“ zhodnotil Prostredník.
PS upozorňuje, že hoci má zmluva so Svätou stolicou formálne status medzinárodnej zmluvy, svojím obsahom sa týka výlučne jednej cirkvi pôsobiacej na Slovensku. Vtedajšia vláda sa podľa Prostredníka síce snažila túto nerovnováhu zmierniť podpisom vnútroštátnej zmluvy s ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Zásadný rozdiel v ich postavení tým však podľa neho odstránený nebol.
Princíp náboženskej neutrality
Poslankyňa Zora Jaurová (PS) vyzýva na diskusiu o modernom, vyváženom vzťahu medzi štátom a cirkvou. „Znamená to aj otvoriť diskusiu o opodstatnenosti existujúcej podoby zmluvy so Svätou stolicou a hľadanie takej formy vzťahu Slovenskej republiky s katolíckou cirkvou, ktorý rešpektuje princíp náboženskej neutrality štátu zakotvený priamo v Ústave SR,“ hovorí Jaurová.
KDH odmieta spochybňovanie Vatikánskych zmlúv
Kresťansko-demokratické hnutie (KDH) si pri 25. výročie od uzavretia vatikánskej zmluvy naopak pripomína, že vatikánske zmluvy sú dôležitým pilierom ochrany základných práv všetkých ľudí.
„Slovensko rozhodne nepotrebuje spochybňovanie Vatikánskych zmlúv. Práve naopak, podobne ako pri iných základných dokumentoch chrániacich základné ľudské práva, potrebuje ich dôsledné dodržiavanie a napĺňanie,“ zdôraznil pri tejto príležitosti podpredseda KDH Viliam Karas. Aj to je dôvod, prečo sa KDH bude zasadzovať aj za prijatie chýbajúcej čiastkovej zmluvy o výhrade vo svedomí, poznamenal ďalej.
Práve ignorovanie prijatého záväzku vo veci slobody svedomia zo strany vlády bolo v roku 2006 bolo dôvodom, prečo KDH vtedajšiu vládu opustilo.
Podľa Karasa stojí za to si pripomenúť, prečo vlastne Vatikánska zmluva vznikla a čo je jej najväčší prínos. „Podpisom zmluvy so Svätou stolicou sa Slovensko pridalo k mnohým demokratickým krajinám, ktoré si ctia základné práva. Zmluva sama o sebe chráni práva, ktoré sú garantované aj inými medzinárodnými dokumentami aj našou ústavou. Z právneho hľadiska tak ide o ďalšiu (dôležitú) poistku v medzinárodnom práve, ktorá nám pomáha chrániť aspoň minimálnu úroveň ochrany vybraných základných práv, bez ktorých dôsledného dodržiavania nemožno hovoriť o slobodnej spoločnosti ani o demokratickom štáte,“ vysvetľoval exminister spravodlivosti.
Priorita pre KDH
Vatikánska zmluva podľa Karasa dáva zmysel zvlášť v kontexte našej minulosti, ale aj do budúcnosti. „Po komunistickej totalite, keď štát aktívne potláčal vieru vo verejnom, ale aj súkromnom živote, keď školy slúžili chorej ideológii a svedomie jednotlivca nemalo pre režim žiadnu hodnotu, bolo potrebné postaviť ochranu týchto slobôd na čo najpevnejšie právne základy. A vzhľadom na vývoj doma i vo svete vidíme, že aktuálnosť ochrany týchto práv je stále aktuálna,“ zdôraznil Karas.
Pacienti by mali mať možnosť rozhodnúť, že už nechcú byť oživovaní, hovorí poslanec KDH
Garantovaná sloboda vierovyznania, svedomia či slobodné školy sú piliere, ktoré ak nefungujú, nedoplácajú na to len veriaci ľudia, ale celá spoločnosť, upozornil Karas. „Každý, kto vyznáva skutočné hodnoty slobody (teda je liberálom v pôvodnom, nepokrivenom význame tohto pojmu), by preto logicky mal podporovať aj jej ochranu. Ak naopak niekomu prekáža, že medzinárodný dokument chráni právo ľudí vyznávať svoju vieru, právo rodičov vzdelávať svoje deti v súlade so svojim presvedčením a právo žiť a konať v súlade so svojim svedomím, tak to je popieranie hodnôt slobodného a demokratického štátu,“ vyhlásil exminister spravodlivosti.
Zdôraznil tiež, že pre KDH ide o veľmi vážnu prioritu. „Na rozdiel od mentálnych nasledovateľov komunistickej ideológie všetkých smerov, nám v KDH naozaj záleží na tom, aby Slovensko ostalo krajinou, v ktorom sú základné slobody, vrátane slobody vierovyznania, svedomia a práva slobodne vzdelávať, nedotknuteľné,“ uzavrel Karas.
Vatikánska zmluva
Základnú zmluvu medzi SR a Svätou stolicou podpísali 24. novembra 2000 vo Vatikáne. Podpísali ju vtedajší predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda a bývalý štátny sekretár Svätej stolice, kardinál Angelo Sodano.
Pri príležitosti 25. výročia nadobudnutia platnosti zmluvy navštívil minulý týždeň Slovensko sekretár pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami Svätej stolice Paul Richard Gallagher. Na Slovensko ho pozval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD).
