Pred štyrmi rokmi po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2016, vznikla vládna koalícia štyroch strán Smer – sociálna demokracia (Smer-SD), Slovenská národná strana (SNS), Most-Híd a Sieť. Najbližšie týždne a mesiace však politické turbulencie priniesli Sieti vo vládnej koalícii rýchly koniec.
Bývalý podpredseda Siete Andrej Hrnčiar hovorí, že strana sa rozhodovala o vstupe do koalície „v nejakej chvíli a za nejakých okolností“. Exposlankyňa Zuzana Zimenová, ktorá za Sieť kandidovala ako nestraníčka, zhodnotila dianie spred štyroch rokov tak, že líder Siete Radoslav Procházka „nebol autentický v tom, že bude tvárou zmeny“, čo prinieslo strane slabý volebný výsledok.
Z neúspechu nemožno viniť len Procházku
Vo voľbách v roku 2016 dokázal zvíťaziť Smer-SD po štvorročnom období, v ktorom vládol sám. Získal vyše 28 percent hlasov. Naopak, veľké sklamanie zažila nová strana Sieť a jej líder Procházka.
Sieť sa len veľmi tesne dostala do parlamentu so ziskom 5,6 percenta. „Urobilo sa veľmi veľa komunikačných chýb, za ktoré nesie zodpovednosť nielen Radoslav Procházka, ale všetci, čo sme v tom tíme boli,“ komentuje spätne slabý volebný výsledok Siete Hrnčiar.
Voľby v roku 2016 vyhral Smer-SD, do štvorkoalície nechceli vstúpiť Most-Híd ani strana Sieť
Na otázku, či nebolo chybou, že sa Sieť spojila so Smerom-SD, Hrnčiar povedal, že „po boji je každý generál“. Podľa neho sa strana rozhodovala za nejakých okolností.
„Jednoducho sme vtedy uvážili, že pre Sieť je lepšie niečo zo svojho presadiť vo vládnej koalícii ako ísť do predčasných volieb, ktoré by boli rizikové. Iné východisko sme nevideli, úradnícku vládu sme nechceli,“ priblížil Hrnčiar.
S OĽaNO sa Sieť spájať nechcela
Podľa neho volebnému výsledku strany predchádzali neustále útoky Igora Matoviča (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti – OĽaNO) na Procházku.
Matovič dostal od prezidentky Čaputovej poverenie na zostavenie vlády (video+foto)
„Čiže, vedeli sme, že s OĽaNO nechceme ísť. Sieť dlhodobo dosahovala v prieskumoch dvojciferné preferencie, ale nakoniec sme ledva preliezli do parlamentu. Určite aj toto ovplyvnilo naše rozhodnutie vstúpiť do koalície so Smerom-SD,“ doplnil Hrnčiar.
Po voľbách sa najskôr črtala pravicová vláda. Predseda Mostu-Híd Béla Bugár a Procházka odmietli rokovať so šéfom Smeru-SD Robertom Ficom. Konflikt vo vnútri Siete však vyvolala informácia, že Procházka krátko po voľbách rokoval s Robertom Kaliňákom (Smer-SD). Miroslav Beblavý sa na protest vzdal podpredsedníckej funkcie v Sieti.
Procházkovi chýbala autenticita
Zlom nastal vo chvíli, keď sa SNS rozhodla, že nebude s pravicou vyjednávať o novej vláde, ale so Smerom-SD. Šéf Mostu-Híd Béla Bugár následne vyhlásil, že jeho „psou povinnosťou a každého zodpovedného politika je zabrániť predčasným voľbám“.
Ako ďalej povedal, tie „nepomôžu nikomu z nás, možno okrem extrémistických síl“.Tak ako sa Sieť čoraz bližšie približovala ku koalícii so Smerom-SD, Procházkovi začali odchádzať poslanci. Zuzana Zimenová, ktorá kandidovala za Sieť ako nestraníčka, avizovala so skupinou poslancov okolo Miroslava Beblavého, že vládu nebude podporovať.
Bola by lepšia troj alebo štvorkoalícia? Politológ okomentoval aj prvé rokovania Matoviča a ďalších lídrov strán
Slabý volebný výsledok Siete bol podľa Zimenovej „obrovským sklamaním“. Procházka totiž podľa nej pred voľbami jednoznačne nevylúčil Smer-SD z povolebnej spolupráce.
„V tom prípade ľudia prestali dôverovať Sieti, že bude agentom zmeny,“ hovorí dnes Zimenová. Podľa nej ľudia majú pred voľbami „citlivé radary“ a vedia odčítať autentickosť vyjadrení politikov. „Pán Procházka nebol autentický, že bude tvárou zmeny a bola čoraz väčšia nedôvera, že sa spojí so Smerom, čo sa napokon aj stalo,“ uzavrela Zimenová.