Alkohol je pre deti dostupnejší ako v minulosti, myslia si to ich rodičia. Aj to je jedným zo zistení prieskumu iniciatívy Rozumne, ktorej cieľom je edukovať a robiť osvetu na tému mladiství a alkohol. V akej fáze by do tohto problému mali vstúpiť rodičia a aká je ich rola?
Partie kamarátov, rodinné oslavy, ale aj bežný život v domácnosti. Deti sa dostávajú do kontaktu s alkoholom v mnohých situáciách a sú to práve rodičia, kto by ich mal v tejto téme nasmerovať. A to tak, aby si už v detstve nebudovali nesprávne návyky, ktoré by mohli viesť k vážnejším problémom. Práve v domácnostiach stále prevláda trend, kedy rodičia nechajú dieťa obliznúť penu z piva či namočiť prst do alkoholu. Aj tieto rozhodnutia môžu predznamenávať prvé problémy. „Alkohol totiž nie je len škodlivý, ale aj návykový a takto si naň deti budujú návyk od nízkeho veku ako na niečo bežné a prirodzené. Pamätám si príbehy z minulosti, keď rodičia namočili dieťaťu cumeľ do piva, aby napríklad lepšie zaspalo. Práve z tých detí potom často vyrástli alkoholici, lebo mali uspokojenie silno naviazané na alkohol,“ vysvetľuje psychológ Matúš Bakyta.
Odtabuizovanie témy
Významnú rolu zohráva komunikácia rodiča s dieťaťom. Téma alkohol je však v mnohých slovenských rodinách tabu, psychológ upozorňuje na dôležitosť spoločných rozhovorov a primeraných reakcií zo strany rodičov. Práve v situáciách, keď vidia deti opité, ich často ovládne hnev, ktorý prenášajú do riešenia problému. „Nemal by tam byť mentorský karhavý tón. Skôr by som odporučil byť otvorený, počúvať a dávať pozor, kedy sa u nich tá téma objaví. Prípadne reagovať na podnety v okolí – napríklad ak na ulici stretnú niekoho, kto je viditeľne pod vplyvom alkoholu, je to priestor na to, ako túto tému otvoriť – a to v útlom veku, v puberte to už nemusí fungovať. Rodičia niekedy robia chybu, že zákazmi riešia až dôsledky, ale je lepšie im predchádzať – budovaním dôverného vzťahu, vlastnými hodnotami, porozumením. Za zákazmi je zväčša strach z toho, že je dieťa súčasťou partie, na ktorú nemajú úplne dosah. Napriek obavám by ale mali deťom vytvoriť priestor na komunikáciu o tejto téme, bez toho, aby boli okamžite karhané alebo trestané.“
Čo nerobiť?
- Nekričte, nevyhrážajte sa dieťaťu, ani sa s ním nehádajte
- Netrestajte ho, kým je pod vplyvom alkoholu
- Dieťaťa sa dotýkajte opatrne – opití zvyknú brať dotyky ako hrozbu
- Nenúťte ho nasilu jesť či piť
Vyskúšajte si riešenie modelových situácií na stránke www.objavkompetencieonline.sk.
Model správnej komunikácie
Deti či mladiství sa často stretnú s alkoholom v partii priateľov. Práve tam môže vzniknúť tlak na dieťa, ktoré sa snaží zapadnúť do partie. Ako by teda mala vyzerať správna komunikácia zo strany rodičov? „Keď chce ísť dieťa napríklad von s partiou, o ktorej rodič vie, že tam pravdepodobne bude alkohol, mal by si s dieťaťom pohovoriť a dohodnúť sa. Mali by prebrať, či ho tá skupina napríklad núti piť a nájsť spolu riešenie. Dieťa totiž často čelí dvom protichodným tendenciám. Jedna je zapadnúť do nejakej partie, rebelovať. A druhá je rešpektovať hodnotový rámec rodičov, neprísť domov pod vplyvom alebo jednoducho zachovať sa správne,“ hovorí psychológ. A dodáva, že je dôležité mať s dieťaťom partnerský vzťah, vedieť, s kým sa stretáva a čo sa tam dá očakávať, namiesto toho, ako robiť len policajta, ktorý u dieťaťa automaticky vyvoláva odpor, rebéliu, prípadne zatajovanie.
Rodič – skutočný vzor?
Tým, že rodičia majú od útleho veku priamy vplyv na dieťa, je veľmi pravdepodobné, že ich dieťa bude vnímať ako svoj vzor. Respektíve odsleduje si doma návyky, ktoré bude neskôr samé opakovať. Preto aj postoj a vzťah alkoholu treba pred dieťaťom vedieť vyjadriť. „Dieťa sa v prvom rade učí tak, že napodobňuje vzory správania, či už počas bežného dňa alebo napríklad na spoločenských udalostiach. Neskôr ho samozrejme formuje aj partia, ale v prvých rokoch sa učí od rodičov,“ pokračuje Matúš Bakyta.
Z prieskumu iniciatívy Rozumne, ktorý realizovala s agentúrou MNForce na vzorke 500 rodičov, ktorí majú deti vo veku 10-17 rokov, vyplýva, že deti ponúka alkoholom oveľa častejšie otec ako matka. Je to približne 87 % verzus 13 %. „Vidím tam dva rozmery. Jeden je štatistický. Muži sú tí, ktorí častejšie siahajú po alkohole. Druhý je ten, že na mužov sa spoločnosť stereotypne pozerá ako na tých tvrdších a odvážnejších, a zároveň v našej kultúre, žiaľ, nie je zvykom, aby prejavovali emócie alebo s nimi pracovali. Preto sa často stáva, že alkohol je prvou pomocou pri smútku, vyčerpaní alebo úzkosti, čo je samozrejme nešťastný spôsob. Alkohol tieto stavy dlhodobo práve zhoršuje,“ uzatvára psychológ.
Viac informácií k téme mladiství a alkohol nájdete na stránke www.rozumne.sk.
Informačný servis