BRATISLAVA 5. októbra (WEBNOVINY) – Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) verí, že hlas pätnástich štátov Európskej únie (EÚ) a Chorvátska, ktorý dnes zaznie z bratislavského stretnutia Priateľov politiky súdržnosti, zaváži aj pri zostavovaní definitívnej podoby rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020.
„Považujem dnešné stretnutie za veľmi úspešné“ vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico, pre ktorého to bol jeden z najkratších summitov, aké v rámci EÚ zažil. Podotkol však, že stretnutie bolo dopredu dobre pripravené a text spoločnej deklarácie bol predrokovaný.
„Úlohou summitu bolo len potvrdiť pozície, ktoré sú vyjadrené v tomto dokumente,“ dodal. Zástupcovia štátov, ktorí sa stretli na Bratislavskom hrade, sú proti ďalšiemu obmedzovaniu výdavkov v eurorozpočte na kohéznu politiku, teda na podporu menej rozvinutých regiónov a krajín.
Fica za prípravu stretnutia pochválil aj šéf europarlamentu Martin Schulz, ktorý spoločnej deklarácii vyslovil podporu. „Chcem vyzdvihnúť osobné angažovanie sa Roberta Fica, premiéra, ktorý je jednoznačným hovorcom tejto skupiny Priateľov kohézie,“ uviedol Schulz. Spoločná deklarácia 15 štátov EÚ je podľa jeho slov obrovským úspechom.
Financie na kohéznu politiku
Premiér pripomenul, že pre Slovensko je podoba budúceho rozpočtu dôležitá, pretože 76 percent všetkých verejných investícií u nás pochádzalo z eurofondov. „Vláda SR podporuje návrh Európskej komisie (EK), pokiaľ ide o rozpočet,“ dodal. Komisia navrhuje v eurorozpočte na ďalších sedem rokov výdavky 1,033 bil. eur, pričom na kohéznu politiku by malo ísť 339 mld. eur. V porovnaní so súčasným rozpočtom únie je to o 15,8 mld. eur, čiže o 4,5 percenta menej.
Členské štáty únie, ktoré sú čistými prispievateľmi do jej spoločného rozpočtu, teda Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko, žiadajú znížiť celkový objem eurorozpočtu.
Štáty zoskupené v tomto neformálnom zoskupení vyhlasujú, že EÚ potrebuje počas krízy viac ako kedykoľvek predtým mobilizovať všetky nástroje v prospech hospodárskeho rastu a pracovných miest. Tvrdia tiež, že nevidia priestor pre ďalšie škrty v kohéznej politike nad rámec toho, čo navrhla Európska komisia (EK) a že fondy treba smerovať najmä do menej vyspelých regiónov a krajín.
Šéf EK José Manuel Barroso v Bratislave zdôraznil, že peniaze, ktoré idú do kohézie, teda politiky zmierňovania rozdielov medzi jednotlivými regiónmi EÚ, nie sú určené len prijímateľom.
Obrazom: Summit Priatelia kohézie
Rovnováha v Európe
„Tieto peniaze podporujú aj iné časti Európy a zohrávajú dôležitú úlohu nielen vo vyrovnávaní rovnováhy v Európe,“ doplnil. Barroso varoval, že bez peňazí určených na kohéziu niektoré krajiny vrátane Slovenska nedokážu naplniť ciele Paktu stability a rastu.
Ten hovorí o tom, že členské štáty musia udržiavať svoj deficit verejných financií pod hranicou tri percentá HDP a svoje dlhy pod úrovňou 60 percent HDP.
„Bez tejto podpory, ktorá vychádza zo štrukturálnych fondov, Slovensko nebude môcť naplniť ciele Paktu stability a rastu,“ poznamenal.
Na bratislavskom summite však podľa Barrosa došlo k všeobecnej dohode, všetkých šestnásť zúčastnených štátov podporuje návrh EK v oblasti kohézie. „Dospeli sme k dohode, že rokovania by mali byť dokončené do konca roka,“ uzavrel.
Deklarácia Priateľov kohézie
Výsledkom dnešného stretnutia má byť deklarácia Priateľov kohézie, podľa ktorej EÚ potrebuje počas krízy viac ako kedykoľvek predtým mobilizovať všetky nástroje v prospech hospodárskeho rastu a pracovných miest.
Štáty z tohto neformálneho zoskupenia tiež tvrdia, že nevidia priestor pre ďalšie škrty v kohéznej politike nad rámec toho, čo navrhla EK a fondy treba smerovať najmä do menej vyspelých regiónov a krajín. Na rozpočte sa chcú dohodnúť do konca roka, inak je čerpanie eurofondov od 1. januára 2014 ohrozené.
Neformálnu skupinu Priatelia kohézie tvorí 15 členských krajín EÚ: Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko.
So skupinou úzko spolupracuje aj Chorvátsko, ktorého vstup do EÚ sa očakáva 1. júla 2013 po ratifikácii zmluvy o pristúpení všetkými členskými krajinami únie.
