WASHINGTON 22. apríla (WEBNOVINY) – Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov v utorok nariadil novú „protiteroristickú operáciu“ na východe krajiny. Reagoval tým na správy o smrti dvoch osôb, ktorých podľa kyjevských médií vrátane portálu Kyiv Post našli „umučených na smrť“.
Jednou z obetí má byť miestny politik Volodymyr Rybak, ktorého telo objavili neďaleko východoukrajinského Slovjanska. To už viac ako týždeň sužujú boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými povstalcami.
Dovoz plynu z USA do Európy je blufovanie, tvrdí Medvedev
„Teroristi, ktorí de facto zajali celý donecký región tentoraz zašli priďaleko,“ vyhlásil Turčynov. K incidentu malo prísť v čase, keď je v krajine na návšteve americký viceprezident Joe Biden. Ten v Kyjeve vyzval Rusko, aby „prestalo rečniť a začalo konať“ pokiaľ ide o riešenie krízy na Ukrajine. Podľa Turčynova zabili politika „teroristi“.
Rybak bol členom strany Baťkivščyna (Vlasť), podobne ako Turčynov alebo aj dočasný premiér Arsenij Jaceňuk. „Tieto zločiny spáchali s plnou podporou a so súhlasom Ruskej federácie,“ uviedol Turčynov. „Vyzývam bezpečnostné zložky, aby opäť prijali efektívne protiteroristické opatrenia s cieľom ochrániť ukrajinských občanov žijúcich na východe krajiny pred teroristami,“ dodal dočasný prezident.
USA zverejnili fotografie o prítomnosti ruských vojsk
Americké ministerstvo zahraničia zverejnilo záznamy vojakov vo východnej Ukrajine, o ktorých hovorí, že sú ruskí, ako aj dôstojníkov ruských tajných služieb.
Vojaci totiž majú na sebe rovnaké uniformy a majú rovnaké zbrane ako tí, čo boli na Kryme a ktorých prítomnosť na ukrajinskom polostrove minulý týždeň po dovtedajšom zapieraní priznal ruský prezident Vladimir Putin.
Fotografie dokazujú obvinenia Západu, že Moskva používa armádu na vyvolanie nepokojov na Ukrajine. Kópiu 11-stranového dokumentu odovzdalo ministerstvo zahraničia USA novinárom.
Ukrajinskí diplomati odovzdali dokumenty Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Moskva však všetky obvinenia odmieta.
Medvedev sa nebojí ďalších sankcií zo Západu
Ruský premiér Dmitrij Medvedev je presvedčený, že jeho krajina je schopná „minimalizovať“ dôsledky prípadných ďalších sankcií zo strany Západu. Predseda ruskej vlády to povedal v utorok počas vystúpenia v parlamente.
„Nemali by sme sa vzdať spolupráce so zahraničnými firmami vrátane tých zo Západu, ale budeme pripravení aj na nepriateľské kroky,“ povedal poslancom v prejave venovanom zhodnoteniu plnenia jeho vládneho programu. Moskva je podľa Medvedeva schopná nahradiť prípadné škody spôsobené západnými sankciami tým, že sa začne väčšmi orientovať na iné časti sveta.
„Ak naši západní partneri urobia túto chybu, intenzívna práca na iných trhoch zredukuje straty,“ uviedol a spomenul pritom krajiny ázijsko-tichomorského regiónu, ako aj Indiu a Čínu.
—-> TU.
Spojené štáty a Európska únia zaviedli cestovné sankcie voči niektorým predstaviteľom Moskvy po tom, ako sa k Rusku minulý mesiac pripojil ukrajinský Krym. Reštrikcie sa však zatiaľ týkajú len pomerne úzkeho okruhu Rusov a najvyšších činiteľov zatiaľ neohrozili.
Spojené štáty však tento týždeň varovali, že už v priebehu „najbližších dní“ by mohli voči Rusku zaviesť ďalšie sankcie, ak Moskva nebude dodržovať princípy medzinárodnej dohody schválenej minulý týždeň vo švajčiarskej Ženeve.
Cieľom dokumentu, ktorý podpísal aj Kyjev, je znížiť napätie na východe Ukrajiny, kde proruskí separatisti obsadzujú vládne budovy. Vláda v Kyjeve proti nim nasadzuje armádu, čo Moskva považuje za porušenie dohody zo Ženevy.
Biden prisľúbil Kyjevu podporu a vyzval na reformy
Viceprezident USA Joe Biden v utorok odkázal Rusku, že „je načase prestať rečniť a začať konať“ v záujme zníženia napätia na Ukrajine. Počas vystúpenia v Kyjeve po boku dočasného ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka vyzval Moskvu, aby podnietila proruských separatistov na východe Ukrajiny k uvoľneniu okupovaných budov a kontrolných stanovíšť, využitiu amnestie a pokračovaniu v presadzovaní svojich požiadaviek politickými prostriedkami.
Podľa Bidena musí Rusko po minulotýždňovej dohode zo Ženevy „bezodkladne“ pristúpiť k činom, pričom varoval, že „nedovolí, aby sa z toho stal časovo neohraničený proces“.Predstavitelia Ukrajiny, Ruska, EÚ a USA sa vo štvrtok dohodli na krokoch smerujúcich k uvoľneniu napätia na východe Ukrajiny, situácia sa však odvtedy výraznejšie nezmenila a Kyjev s Moskvou sa vzájomne obviňujú z nezáujmu splniť svoje záväzky.
Jaceňuk na konferencii s Bidenom vyjadril presvedčenie, že v nepokojných oblastiach operujú ruské špeciálne sily, ktorých cieľom je narušiť prezidentské voľby naplánované na 25. mája. Premiér zároveň vyzval na stiahnutie ruských vojakov z Krymu, ktorý však Moskva od marca považuje za súčasť Ruska. Moskva vyčíta Kyjevu neschopnosť ochrániť rusky hovoriace obyvateľstvo na východe Ukrajiny, čo vyvoláva obavy z intervencie, ako tomu bolo pred marcovým pripojením Krymu.
—>TU.
Biden sa v utorok stretol s najvyššími predstaviteľmi Ukrajiny ako aj lídrami tamojších politických strán, ktorých ubezpečil o podpore zo strany Bieleho domu. Ukrajinských politikov zároveň vyzval na využitie obmeny vedenia postsovietskej krajiny ako príležitosti na reformy, ktorých cieľom by malo byť okrem iného vykorenenie korupcie.
Americký viceprezident v súlade s očakávaniami ohlásil dodatočnú pomoc ukrajinskej vláde v hodnote 50 miliónov dolárov (36 mil. eur), z čoho je určených 11 miliónov dolárov (8 mil. eur) na prípravy prezidentských volieb. Súčasťou pomoci zo strany Washingtonu bude „nesmrtiaca“ výzbroj pre ukrajinskú armádu či experti, ktorí majú Kyjevu radiť, ako znížiť energetickú závislosť Ukrajiny od Ruska.
Súdržná Ukrajina je na dosah
Medzi deviatimi straníckymi lídrami, ktorým sa prihovoril na pôde ukrajinského parlamentu, boli aj traja kandidáti za prezidenta v nadchádzajúcich voľbách vrátane favorizovaného Petra Porošenka.
„Príležitosť vytvoriť súdržnú Ukrajinu a dať ju do poriadku máte na dosah. A my chceme byť vaším partnerom a priateľom v tomto projekte. Sme pripravení pomôcť,“ povedal Biden ukrajinským politikom.
Ešte pred príhovorom v parlamente absolvoval stretnutie s dočasným ukrajinským prezidentom Oleksandrom Turčynovom a premiérom Arsenijom Jaceňukom. Na programe návštevy je aj schôdzka s prodemokratickými aktivistami, na čo by mal Biden oznámiť poskytnutie novej podpory ukrajinskej vláde v energetických a ekonomických reformách. Podľa jeho vyjadrenia je pre USA prioritou pomôcť Ukrajincom stať sa energeticky nezávislými od Ruska.
Slovensko v súvislosti so situáciou na Ukrajine veľmi úzko komunikuje s bruselskou centrálou NATO ako aj partnerskými štátmi zoskupenia V4 a prijíma adekvátne kroky. Ubezpečoval o tom v utorok končiaci šéf slovenskej armády Peter Vojtek, ale spomínané kroky nekonkretizoval. Podľa jeho slov majú pripravené také opatrenia, aby vedeli reagovať.
„Nebudem vám hovoriť počty vojakov, útvary, miesta, kde predpokladáme zásah. Myslím si, že všetci chápeme prečo,“ poznamenal. Všetko podľa Vojteka závisí od toho, aká situácia prípadne nastane. Pripravujú celé spektrum reakcií, majú viacero scenárov.
Vojtek zriadil aj svoj poradný orgán, ktorý denne analyzuje všetky požiadavky. „Upravujeme plány, pripravujeme k tomu samozrejme aj cvičenia, kontrolujeme techniku, dávame dokopy všetky možné operačné plány a nasadenia, ktoré by prichádzali do úvahy,“ vysvetľoval Vojtek.
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen minulú stredu vyhlásil, že Aliancia okamžite posilní svoje sily v regióne. Ako povedal, nasadených bude „viac lietadiel, viac lodí a viac pozemných síl“. Rasmussen nešpecifikoval počet, povedal len, že bude „dostatočný a kedykoľvek sa ešte môže zvýšiť“.
Šéf NATO zdôraznil, že cieľom je odstrašenie a zníženie napätia v súvislosti s agresívnym konaním Ruska. Aliancia po obsadení Krymu ruskými vojakmi zrušila vojenskú spoluprácu s Moskvou. Posilnila tiež letecké hliadky na východných hraniciach a vzdušný priestor nad Poľskom a Rumunskom monitorujú bezpilotné lietadlá AWACS.
Poľský minister obrany Tomasz Siemoniak, ktorý sa v piatok stretol so svojím americkým partnerom Chuckom Hagelom, povedal pre The Washington Post, že USA vyšlú do Poľska pozemné jednotky ako súčasť posilňovania prítomnosti Severoatlantickej aliancie v strednej a východnej Európe v dôsledku ukrajinskej krízy.
