BRATISLAVA 8. septembra (WEBNOVINY) – Prezident Ivan Gašparovič vo štvrtok podpísal plnú moc pre podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša na podpísanie nového dodatku k rámcovej zmluve o eurovale v Bruseli. Týmto dodatkom sa má zabezpečiť navýšenie efektívnej kapacity prvého eurovalu a zároveň zvýšiť jeho kompetencie a flexibilitu. Informovalo o tom Tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta.
Tým sa však slovenská legislatívna cesta dodatku zďaleka nekončí. Dodatok má totiž charakter prezidentskej zmluvy, ktorá je podľa ústavy medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. Po podpise dodatku prezidentom tak musí byť ešte predložený parlamentu na vyslovenie súhlasu a následne na ratifikáciu prezidentom. Práve hlasovanie v parlamente sa pritom javí ako najkomplikovanejší bod. Koaličná SaS totiž naďalej tieto kroky odmieta, najväčšia opozičná strana zase opakuje, že kým koalícia nezíska na podporu dokumentov 76 hlasov, nemôže počítať ani s hlasmi poslancov Smeru. A to napriek tomu, že podľa šéfa strany Roberta Fica tieto opatrenia podporujú.
Odporúčame
Kabinet schválil nový dodatok k zmluve o eurovale
Pomoc Grécku bez záruk by ministra Mikloša znepokojila
SLOTA: Podpora eurovalu je zločinom na slovenskom národe
Dzurinda: Lepšie riešenie ako euroval 2 zatiaľ neexistuje
„Prezident SR považuje za potrebné pokročiť v stabilizačnom úsilí eurozóny a udržať euro ako dôveryhodnú menu. Nestabilita eurozóny má nepriaznivý dopad na konkurenčnú schopnosť eurozóny a ekonomický rast všetkých krajín Európskej únie,“ uvádza sa vo vyhlásení prezidentskej kancelárie. Európsky finančný stabilizačný nástroj je pritom podľa prezidenta súčasťou komplexného balíka protikrízových opatrení v rozkolísanej ekonomickej situácii, ktorý by mal byť podporený väčšou zodpovednosťou pri dodržiavaní rozpočtových pravidiel v jednotlivých krajinách eurozóny a transparentnou konsolidáciou verejných financií.
Kabinet Ivety Radičovej schválil nový dodatok k rámcovej zmluve o eurovale v stredu 7. septembra. Nový dodatok tak zahŕňa aj zmeny, ktoré boli súčasťou prvého dodatku. Ten však zatiaľ nebol plne ratifikovaný. Pôvodný dodatok k rámcovej zmluve sa pritom týkal najmä navýšenia kapacity eurovalu. Slovenské záruky v rámci EFSF sa podľa neho mali zvýšiť z pôvodných 4,37 mld. eur na 7,72 mld. eur. Úroveň záruk v systéme sa má celkovo zvýšiť zo 440 mld. eur až na 779 mld. eur. Dôvodom je zabezpečenie efektívnej kapacity eurovalu na pôvodne zamýšľanej úrovni 440 mld. eur, ktorá nebola dosiahnutá kvôli tomu, že niektoré štáty zapojené do systému nedosahovali najvyšší rating AAA.
Kabinet Ivety Radičovej schválil v stredu dodatok bez hlasov ministrov za koaličnú SaS, ktorá euroval odmieta. Schválenie vládou však podľa ministra financií Ivana Mikloša neznamená, že neplatí dohoda koaličných lídrov, že Slovensko tieto dokumenty prerokuje až medzi poslednými krajinami v eurozóne.
Nový dodatok zavádza napríklad univerzálny inštitút Dohody o finančnej pomoci, ktorá nahradí doterajšiu Dohodu o úvere vzhľadom k tomu, že poskytovanie úverov už nebude jediným prostriedkom poskytovania finančnej pomoci. „Pomoc sa bude poskytovať prostredníctvom predbežných nástrojov aj štátom eurozóny, ktoré sú relatívne zdravé a ktoré potrebujú pomôcť refinancovať svoj dlh bez toho, aby sa podlomila dôvera v trh,“ konštatuje sa v návrhu.
Dodatkom sa tak rozšíri možnosť Európskeho finančného stabilizačného nástroja (EFSF), teda eurovalu, poskytovať úverové linky aj týmto relatívne zdravým štátom, ďalej sa zavedie možnosť rekapitalizácie finančných inštitúcií členského štátu eurozóny prostredníctvom úveru čerpaného v mene vlády takéhoto členského štátu, nákupu dlhopisov na sekundárnych trhoch na základe analýzy Európskej centrálnej banky alebo prostredníctvom nákupu dlhopisov na primárnych trhoch.
