Sviatky by mali byť časom pokoja, pohody a blízkosti, no napriek tomu sa pre mnohých menia na nenápadný vnútorný boj. Všetci na pár dní vypadneme zo svojho režimu, doprajeme si viac koláčov, vyprážaných dobrôt či pohárikov koňaku a v hlave sa nám okamžite ozve známy hlas: zase som to prehnal/a.
Stačí pár dní voľnejšieho jedenia a v hlave sa okamžite rozsvieti varovná kontrolka a prichádzajú výčitky. Je pár dní osláv a dobrého jedla naozaj taký problém, alebo len mýtus, ktorý si so sebou nesieme z kultúry diét a potreby neustálej kontroly?
Často koreňom problému nie sú Vianoce ani jedlo samotné. Sviatky sa stávajú zrkadlom, ktoré zvýrazní náš dlhodobý vzťah k telu, oddychu a kontrole. To, čo riešime celý rok potichu, sa počas sviatkov ukáže hlasnejšie.
V rozhovore s nutričnou špecialistkou Tatianou Kyseľovou sa pozrieme na to, prečo sú sviatočné výčitky často úplne zbytočné, ako do jedenia vstupuje biológia, emócie aj stres a prečo prísne zákazy a „musím sa krotiť“ dlhodobo nefungujú. Tatiana otvorene hovorí aj o tom, že jedlo, obzvlášť počas sviatkov, nie je len palivom, ale zároveň jazykom vzťahov a spôsobom, akým si prejavujeme blízkosť a starostlivosť jeden o druhého. Odmietať ho často znamená odmietať aj kus spoločne stráveného času.
Tatiana Kyseľová je nutričná špecialistka a odborníčka na psychosomatiku stravovania, ktorá sa zameriava na budovanie zdravého a udržateľného vzťahu k jedlu, telu a sebe samému. Vo svojej práci vychádza z individuálnych potrieb, psychického zdravia a vlastnej skúsenosti s extrémnymi diétami, vďaka čomu presadzuje prístup bez kontroly, strachu a obmedzovania. Pôsobí v organizácii Chuť žiť, venuje sa prevencii porúch príjmu potravy a edukácii na školách, vo firmách aj na sociálnych sieťach.
Mnoho ľudí má počas sviatkov pocit, že „zlyhali“, lebo jedia viac než zvyčajne. Je tento pocit viny z kontextu celého roka zbytočný?
Áno, vo veľkej miere je zbytočný a často aj škodlivý. Sviatky sú len veľmi krátke obdobie v rámci celého roka a pár dní nedokáže znehodnotiť to, ako sa o seba staráme dlhodobo. Veľmi výstižne to raz pomenoval jeden český kolega: oveľa dôležitejšie je to, čo robíme medzi Novým rokom a Vianocami, než to, čo robíme medzi Vianocami a Novým rokom.
Celé Vianoce ležia na pleciach žien, často to končí vyhorením: Psychologička radí, ako to zvládnuť - ROZHOVOR
Problém totiž nebýva v samotnom jedle, ale v tom, ako ho hodnotíme. Keď si po sviatkoch hovoríme, že sme „zlyhali“, vytvárame zbytočný tlak, pocit viny a potrebu všetko rýchlo naprávať. Z dlhodobého hľadiska má však omnoho väčší význam to, čo robíme väčšinu dní v roku, nie pár sviatočných jedál navyše. Jedlo počas Vianoc nevypovedá o disciplíne ani hodnote človeka, ale o tom, že ide o špecifické obdobie spojené s tradíciami, emóciami a dostupnosťou jedla.
Dá sa prejedanie počas sviatkov vysvetliť aj biológiou a evolúciou? Má ľudské telo tendenciu jesť viac práve v zime a v období hojnosti?
Áno, určite. Z biologického aj evolučného hľadiska je úplne prirodzené, že v období hojnosti jeme viac. Naše telo je nastavené na prežitie, nie na moderné ideály výkonu a kontroly. Žijeme v veľmi starých telách, ktoré sa ešte evolučne nestihli prispôsobiť rýchlosti a tlaku dnešnej doby. Zároveň však nie sme len „stroje na príjem energie„. Sme ľudia a jedlo má pre nás silný emočný význam. Spája sa s pocitom bezpečia, blízkosti, spomienok a uvoľnenia. Práve počas sviatkov sa tieto emócie zosilňujú, a preto je úplne prirodzené, že sa objavuje aj emočné jedenie. Veľkú rolu zohráva aj to, ako vyzerá vzťah k jedlu počas zvyšku roka.
Ako jedlo v období sviatkov vplýva na ľudí, ktorí nemajú dobrý vzťah s jedlom?
Ľudia, ktorí dlhodobo diétujú, jedia nepravidelne alebo si veľa potravín zakazujú, môžu v období hojnosti reagovať tým, že „rýchlo dobiehajú“ to, čo si celý rok odopierali. Telo aj psychika si totiž pamätajú nedostatok. K tomu sa pridáva stres, ktorý dnes vnímame ako bežnú súčasť života, no pre náš nervový systém je stále signálom ohrozenia a jedlo je jedným z najrýchlejších spôsobov, ako sa upokojiť. V tomto kontexte prejedanie počas sviatkov nie je zlyhaním, ale kombináciou biológie, emócií, stresu a dlhodobého vzťahu k jedlu.
Prečo zákazový prístup typu „toto nesmiem“ často vedie k ešte väčšiemu prejedaniu?
Zákazy vytvárajú v hlave napätie a pocit nedostatku. Úplne základná psychológia funguje tak, že čím viac sa snažíme na niečo nemyslieť, tým viac sa nám to vracia. Keď si potraviny označíme ako „zakázané“, dávame im obrovskú mentálnu váhu. Jedlo sa zrazu nestáva len jedlom, ale niečím výnimočným, čo treba využiť, kým sa dá.
Ako vyzerajú Vianoce vo svete? Štedrá večera v KFC, betlehemy z reďkoviek a trojmesačné Vianoce
Keď sa k nemu potom dostaneme napríklad počas sviatkov, často sa objaví potreba zjesť ho rýchlo a vo veľkom množstve, s myšlienkou, že „od zajtra to zase nesmiem„. Naopak, keď jedlu rozumieme, keď vieme, že nie je hrozbou a že ho nemusíme riešiť extrémami, jeho sila nad nami výrazne slabne. Preto dlhodobé zákazy zlyhávajú a vedú skôr k prejedaniu, pocitom viny a strate prirodzeného vzťahu k jedlu než k rovnováhe.
Váha po sviatkoch naozaj často ukáže viac. Znamená to, že sme pribrali toľko tuku?
Nie, väčšinou nie. Krátkodobé nárasty na váhe sú vo veľkej miere spôsobené vodou, obsahom jedla v tráviacom trakte a zmenou zásob glykogénu, nie novým telesným tukom. Telo si ukladá vodu napríklad pri vyššom príjme soli alebo sacharidov a to sa okamžite odrazí na čísle na váhe. Tuk sa naberá postupne a jeho tvorba vyžaduje dlhodobejší energetický prebytok, nie pár sviatočných dní. Takže aj keď váha môže na chvíľu ukázať viac, väčšinou je to len prechodný efekt a neznamená, že telo „pribralo“. Dôležité je nenechať sa tým stresovať a pozerať sa na dlhodobejšie vzorce stravovania a pohybu, nie na jedny či dva dni v roku.
Ako dlho by muselo prejedanie trvať, aby sa reálne prejavilo na telesnom tuku?
Reálne priberanie telesného tuku nevzniká z pár sviatočných dní ani z niekoľkých jedál navyše. Tuk sa tvorí vtedy, keď je telo dlhodobo v nadbytku, nie krátkodobo v období sviatkov, osláv alebo rodinných stretnutí. To, čo väčšina ľudí po sviatkoch vidí na váhe, je skôr dôsledok zadržiavania vody, plného tráviaceho traktu a zmeny režimu nie toho, že by telo za pár dní „uložilo tuk“.
Je tiež dôležité povedať, že telo má prirodzenú schopnosť regulácie a návratu do rovnováhy. Ak sa po sviatkoch vrátime k bežnému rytmu jedenia, spánku a pohybu, väčšina týchto zmien sa upraví sama, bez potreby obmedzovania alebo trestania sa. Skutočné zmeny telesného tuku vznikajú až vtedy, keď je prejedanie opakované a dlhodobé, nie keď si človek dopraje počas pár výnimočných dní v roku. Práve preto nemá zmysel riešiť sviatky ako problém. Problémom býva skôr dlhodobý stres, diétny tlak a strach z jedla.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí majú po sviatkoch výčitky a nutkanie „odpykať si to“ diétou alebo hladovaním?
V prvom rade by som im chcela povedať, že sa nemajú za čo trestať. Jedlo nie je niečo, čo si treba „odpykať“. Takýto prístup často spúšťa začarovaný kruh-obmedzovanie, hlad, následné prejedanie a ešte väčšie výčitky. Daň takéhoto kolobehu je príliš vysoká s následkami, ktoré si ani neuvedomuje. Telo po sviatkoch nepotrebuje diétu ani hladovanie, ale návrat k pravidelnosti a pokoju.
Najsilnejší trend Vianoc 2025, anti-gift movement: Prečo ľudia prestávajú kupovať darčeky?
Keď mu opäť dáme stabilný rytmus jedla, spánku a pohybu, dokáže sa veľmi prirodzene dostať späť do rovnováhy. Extrémy ho naopak stresujú a z dlhodobého hľadiska vzťah k jedlu ešte viac komplikujú. Sviatky nie sú testom disciplíny ani zlyhaním charakteru. Sú súčasťou života. A práve schopnosť vrátiť sa k bežnému fungovaniu bez trestania sa je znakom zdravého vzťahu k jedlu, nie prísnosť voči sebe.
Ako si udržať zdravý vzťah k jedlu aj počas sviatkov bez pocitu viny, kontroly porcií, kalórií a strachu?
Základom je dovoliť si sviatky prežiť ako sviatky, nie ako projekt/diétu na zvládnutie jedla. Keď rozumieme tomu, čo naše telo potrebuje, vieme si jedlo užívať s oveľa menším strachom a tlakom. Veľmi dôležité je poznať svoje vlastné telo, jeho signály hladu, sýtosti, únavy či preťaženia. Pomáha zostať pri základných veciach: jesť pravidelne, nevynechávať jedlá „aby som si večer mohol/a dovoliť viac“ a vnímať, ako sa pri jedle cítim, nie koľko toho jem. Zdravý vzťah k jedlu nestojí len na tanieri. Veľkú rolu zohráva aj spánok, oddych a prirodzený pohyb, nie ako trest, ale ako spôsob, ako sa cítiť lepšie vo vlastnom tele. Aj krátka prechádzka, viac spánku či menej stresu dokážu s telom urobiť viac než akákoľvek kontrola jedla.
Má zmysel riešiť počas sviatkov „rovnováhu“, alebo je lepšie nechať telo na pár dní tak?
Sviatky sú krátke obdobie a telo je schopné sa s týmto výkyvom samo vyrovnať bez toho, aby sme museli niečo aktívne „vyvažovať“. Ale to, či má zmysel riešiť rovnováhu, závisí od toho, koľko dní sviatky trvajú a čo rovnováha znamená pre konkrétneho človeka. V skratke je to do určitej miery individuálne.
Slováci vyhodia najviac jedla počas Vianoc. Dôvod? Len aby niečo na štedrovečernom stole nechýbalo
Pre niekoho je rovnováhou úplné uvoľnenie, pre iného zachovanie základného rytmu jedla. Dôležité je však neísť do extrémov ani do prejedania, ani do kompenzovania, obmedzovania či nadmernej kontroly. Ak ide o pár dní, telo si s tým poradí samo. Oveľa dôležitejšie než riešiť rovnováhu počas sviatkov je to, ako sa po nich prirodzene vrátime k bežnému fungovaniu.
Čo je najdôležitejšie urobiť alebo čo naopak NErobiť po sviatkoch, aby sa telo prirodzene vrátilo do rovnováhy?
Najdôležitejšie je neísť do extrémov. Po sviatkoch má zmysel vrátiť sa k bežnému fungovaniu a k pravidelnému jedlu, spánku a prirodzenému pohybu. Nie preto, že by bolo potrebné niečo „napraviť“, ale preto, že telo má rado stabilitu. Ak však človek cíti, že to, kde skončil, pre neho dlhodobo nebolo v poriadku napríklad bol v strese, jedol nepravidelne, mal zlý vzťah k jedlu, sviatky môžu byť skôr signálom než problémom.
V takom prípade nejde o to začať odznova, ale začať o kúsok lepšie. Jemne, postupne, bez radikálnych zmien. Čo určite nerobiť, je trestať sa hladovaním, diétou alebo nadmerným cvičením. Krátkodobé extrémy situáciu nezlepšia. Oveľa viac pomôže malé, udržateľné zmeny a prípadne aj vyhľadanie odbornej pomoci, ak má človek pocit, že sa v tom točí dookola.
