VANCOUVER 28. februára (WEBNOVINY) – Záver predposledného dňa XXI. zimných olympijských hier vo Vancouveri bol plný smútku pre slovenských hokejových reprezentantov, ktorí v boji o bronzové medaily podľahli Fínsku 3:5, hoci ešte 15 minút pred koncom vyhrávali o dva góly 3:1. V ich tvárach bolo vidieť po zápase veľké sklamanie, aj slzy. „Ťažko sa hľadajú slová. Je to pre nás veľké sklamanie, neviem to opísať slovami,“ skonštatoval po zápase kapitán slovenského tímu Zdeno Chára a ku samotnému priebehu zápasu dodal: „Mali sme to dobre rozohrané, ale dali nám rýchle góly. Keď sa Fíni ujali vedenia, museli sme otvoriť hru a už to bolo len o tom, či nám to tam padne. No nepadlo. Urobili sme chyby a nezvládli sme to po mentálnej stránke. Predtým sme takáto chyby nerobili a to rozhodlo. Vylúčenie Radivojeviča na konci druhej tretiny bolo sporné a aj trochu diskutabilné. Rozhodcovia však na to majú právo a aj ho využili.“
Najlepším mužom sobotňajšieho večera na slovenskej strane bol center prvého útoku Pavol Demitra, ktorý strelil druhý gól a na zvyšné dva zásahy svojho tímu prihrával. „Tento zápas sme si prehrali sami. Keď vedieme 3:1, nesmieme sa nechať vylučovať. Počas celého turnaja sme bojovali a dreli. Na jednej strane musíme byť hrdí, čo sme dokázali, ale na strane druhej sme si takto prehrali zápas, to je neuveriteľné,“ poznamenal po prehre s Fímni aktuálne vedúci hráč kanadského bodovania celého turnaja a dodal: „Štvrté miesto nikoho nezaujíma, byť štvrtý je ako skončiť posledný. Táto chyba nás bude hnevať do konca života. Včera sme sa náhodou vrátili do zápasu, ale dnes sme si to prehrali sami. Nechali sme sa často vylučovať, to sa nedá opísať slovami.“
Hlavní rozhodcovia Devorski a Watson z Kanady mali v zápase niektoré rozporuplné výroky, na ktoré nechápavo reagovali obe strany. „Rozhodcovia nám niektoré fauly tiež nemuseli zapískať, prakticky nás to stálo bronz. Veľmi to bolí. Góly, ktoré sme dostali v tretej tretine, boli dosť kruté. Človek sa už pomaly nesmel dotknúť súpera, aby nešiel von. Za stavu 3:1 sme sa tešili, ale bolo to ešte priskoro,“ priznal po zápase útočník Žigmund Pálffy a na margo záverečného neúspechu dodal: „Je to veľké sklamanie. Tieto pocity v nás zostanú asi po celý život. Oslabenia nás stáli veľmi veľa síl. Chalani, ktorí hrávali presilovky a potom aj oslabenia, už boli dosť vyčerpaní.“
So svojim spoluhráčom súhlasil aj útočník Chicaga Marián Hossa: „Veľmi sme chceli medailu. Momentálne je to veľmi horká pilulka na prehltnutie. Pred začiatkom tretej tretiny sme boli vo veľmi dobrej pozícii, no potom sme boli často vylučovaní, a to nás stálo lepší výsledok. Niektoré fauly rozhodcovia skutočne nemuseli odpískať, ale s tým už nič nenarobíme. Myslím si, že na všetkých chalanov môžeme byť hrdí. Počas celého turnaja sme predviedli veľa dobrého. Samozrejme, že sme nechceli skončiť štvrtí, veľmi sme túžili po medaile. Preto je to pre nás teraz také ťažké.“
Dramatické záverečné momenty popisoval útočník Los Angels Michal Handzuš: „Toto bolo asi poslednýkrát, čo sme boli takto spolu a chceli sme niečo dokázať. Ani neviem, čo mám povedať ďalej… Majstrovstvá sveta sú ešte veľmi ďaleko, ale nad tým teraz určite nerozmýšľame. Aj za stavu 3:4 sme si verili. Záver sme mali rovnako ako proti Kanade vynikajúci. Mali sme tam šance, Zedník mal prázdnu bránku, gólman mu to chytil. Ja som tam mal prázdnu bránku, no skočilo mi to a skončilo to nad. Strašne sme si verili, že to vyrovnáme a posunieme zápas do predĺženia. No, nevyšlo to.“
Ani Branko Radivojevič nechápal, čo sa s družstvom udialo v záverečnej tretine jeho vystúpenia na ZOH: „Viedli sme 3:1 po druhej tretine, mali sme zápas v rukách. Čo k tomu dodať… Potom sme dostali tri góly v rýchlom slede. Je to prakticky nevysvetliteľné, čo sa tam stalo. Škoda záveru, kde sme mali dobré momenty. Ale opakujem, vyhrávali sme 3:1 a mali sme všetko vo svojich rukách. Boli sme 20 minút od medaily a kto vie, kedy sa ešte vôbec naskytne takáto šanca.“
SITA