Niekoľkoročný proces
Nášmu členstvu v únii priamo predchádzal niekoľkoročný proces.
Cesta samostatného Slovenska do EÚ sa začala v októbri 1993, keď SR podpísala v Luxemburgu Európsku dohodu o pridružení k EÚ – Asociačnú dohodu.
V júni 1995 na summite EÚ v Cannes predseda vlády Vladimír Mečiar predložil oficiálnu žiadosť o prijatie do EÚ.
O dva roky neskôr však Európska komisia (EK) vo svojom posudku nezaradila SR medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ pre neplnenie politických kritérií.
Po parlamentných voľbách v roku 1998 únia vyjadrila spokojnosť s priebehom volieb a označila ich za pozitívny krok k integrácii Slovenska do európskych štruktúr.
Nasledoval summit EÚ v decembri 1999 v Helsinkách, ktorý rozhodol začať rokovania o vstupe do EÚ so Slovenskom, Maltou, Litvou, Lotyšskom a za určitých podmienok aj s Bulharskom a Rumunskom. Už v júni 2001 Slovensko s celkovým počtom 19 uzavretých kapitol dostihlo Česko a Estónsko, ktoré s EÚ rokovali o dva roky dlhšie.
Na summite v Kodani v decembri 2002 sa lídri únie dohodli na ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami. Rozhodli, že k vtedajším 15 štátom únie sa pripoja Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.
Prístupovú zmluvu k únii podpísali 16. apríla 2003 na summite v gréckych Aténach vtedajší prezident Rudolf Schuster, predseda vlády Mikuláš Dzurinda, šéf diplomacie Eduard Kukan a hlavný vyjednávač za Slovensko Ján Figeľ. Ešte pred vstupom SR do EÚ 1. mája 2004, v máji 2003, podporili naše členstvo v únii občania v referende. V referende sa za členstvo v únii vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov. K hlasovacím urnám vtedy prišlo 52,15 percenta občanov zapísaných vo voličských zoznamoch.
Vstup do Európskej únie znamenal a znamená silný, pozitívny impulz pre každú oblasť našej spoločnosti, uvádza sa to vo vyhlásení Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Prvý máj – deň, keď sa v roku 2004 Európska únia rozrástla o desať nových členov, má pre Slovensko podľa rezortu diplomacie osobitý význam.
Dopad nášho vstupu do únie ilustruje dvoma faktami – počas necelej dekády sa slovenský HDP vyšplhal z 50 percent na 75 percent európskeho priemeru a zhruba tri štvrtiny našich verejných investícií spolufinancujú fondy únie.
Vstup do EÚ bol dôležitý
Ministerstvo zahraničných vecí vyjadruje presvedčenie o tom, že bez členstva SR v EÚ a neskôr aj v Schengenskom priestore a eurozóne „by naša spoločnosť nenapredovala tempom a spôsobom, akým napreduje. Preto prvý máj predstavuje dôležitý dátum v našej modernej histórii,“ píše sa ďalej vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poslal tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Kríza, ktorá momentálne vplýva na dianie v EÚ, napriek negatívnym predpovediam potvrdila princíp vzájomnosti a solidarity. Dala podnet na prehlbovanie európskej integrácie a posilnenie spolupráce jednotlivých členov únie v mnohých oblastiach – od fiškálnej cez hospodársku až po politickú.
„Únia navyše ostáva atraktívna a čoskoro sa rozšíri o ďalšieho člena, Chorvátsko,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení ministerstva. „Slovensko pritom vníma svoje členstvo v EÚ ako dvojsmernú ulicu – ono ovplyvňuje nás a my ovplyvňujeme podobu spoločného európskeho projektu.“
Podľa ministerstva zahraničných vecí o tom svedčí aj jeho súčasná iniciatíva oživiť Národný konvent, ktorého úvodné stretnutie je naplánované na 9. máj, Deň Európy. „Ide o platformu, kde môžeme v širšej spoločenskej diskusii hovoriť o tom, ako narábame s členstvom v únii, a kde môžeme generovať slovenskú víziu pre EÚ,“ dodáva sa vo vyhlásení.
Pavol Frešo verí, že budeme naďalej podporovateľmi EÚ
Život v EÚ je síce podľa predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša v niektorých smeroch náročný, verí však, že „slovenskí občania tak ako doteraz, budú aj naďalej patriť medzi zodpovedných a sebavedomých zástancov ďalšej európskej integrácie“.
Ako sa ďalej uvádza v stanovisku predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša, podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Štefanca a poslanca Európskeho parlamentu Eduarda Kukana k dnešnému 9. výročiu vstupu SR do EÚ, „pre našu krajinu bol vstup do EÚ nielen symbolom zjednotenia Európy po páde železnej opony, ale najmä šancou na rozvoj našej krajiny a zlepšenie životnej úrovne našich občanov“. Agentúre SITA stanovisko poslala hovorkyňa SDKÚ-DS Jana Zvončeková.
Podľa Štefanca sa projekt Európskej únie neustále vyvíja a je našou povinnosťou ho spolutvoriť. „Aj keď v oblasti mierového spolužitia, dodržiavania ľudských práv, či pokojného riešenia sporov dosiahla EÚ nemálo úspechov, v ekonomickej oblasti je potrebné mnohé zlepšovať,“ tvrdí. Riešenie ekonomických problémov Štefanec vidí najmä v dodržiavaní pravidiel, podpore aktivity a v potrebných štrukturálnych zmenách. Budúcnosť EÚ je „v zdravom hospodárení, zodpovednosti za príslušné rozhodnutia a v dobrovoľnej spolupráci v dohodnutých oblastiach“.
Dnes sme plnohodnotnou súčasťou Európskej únie a nesieme zodpovednosť za jej budúcnosť, pripomína v stanovisku europoslanec Eduard Kukan. Verí, že to obyvatelia SR dokážu využiť. „Mladá generácia získala možnosť štúdia v zahraničí, jednotný trh umožnil prílev investícií, zvýšil sa počet pracovných miest a voľný pohyb osôb po celom území EÚ je dnes už samozrejmosťou,“ dodáva Eduard Kukan.