BRATISLAVA 28. októbra (WEBNOVINY) – Vznik Československa 28. októbra 1918 bol pre Slovákov v 20. storočí azda najdôležitejšou udalosťou, od ktorej sa odvíjali naše ďalšie dejiny a vďaka ktorej bolo uplynulé storočie aj slovenským storočím, myslí si historik SAV Milan Zemko.
„Bola to medzivojnová ČSR, ktorá vytvorila základný rámec pre zavŕšenie nášho národa do jeho modernej, vyspelej podoby. Tento deň mal by preto patriť medzi naše štátne sviatky,“ povedal Zemko agentúre SITA.
V Česku je 28. október štátnym sviatkom, ale od zániku spoločného štátu si ho podľa historika Česi oficiálne pripomínajú ako deň obnovenia českej štátnosti a čoraz menej ako vznik spoločného štátu. „V tejto veci je, samozrejme, rozdiel medzi našimi dvoma krajinami,“ dodal.
Tri veľké pozitíva, ktoré zo spoločného štátu vyplynuli
Prvé pozitívum prvej ČSR bolo podľa Zemka oslobodenie Slovákov od „uhorskej pyramídy“ stavovskej a kastovej spoločnosti, ktorá ťažko doliehala na slovenskú spoločnosť.
Druhým pozitívom bol život v demokracii s rozvíjajúcou sa občianskou spoločnosťou, hoci aj s jej viacerými nedostatkami.
Tretím vznik slovenského školstva, vďaka čomu vyrástli – napriek nielen politickému ale aj etnicko-kultúrnemu čechoslovakizmu – celé generácie vzdelaných a uvedomelých Slovákov.
„Za všetko sa však platí a v medzivojnovom období Slovensko platilo pomerne slabým hospodárskym rastom a v prvom desaťročí republiky aj značnou emigráciou,“ doplnil Zemko.
Dohody by sa mali plniť, nestalo sa tak
Spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte schvaľovala Clevelendská a neskôr Pittsburská dohoda podpísaná v USA 31. mája 1918.
Dohoda Slovákom zaručovala
širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Po vzniku štátu však napriek tomu Slováci autonómiu nezískali. „V zásade platí, že dohody sa majú plniť, aj keď podľa obidvoch dohôd nemalo ísť o federáciu ale o istý druh autonómie. Po vzniku ČSR sa však ukázalo, že v štáte žije o jeden milión Nemcov viac než Slovákov, ktorí sú navyše silnejší a vyspelejší než druhý štátotvorný národ, a teda že bez riešenia nemeckej otázky sa nedá riešiť ani slovenská otázka,“ vysvetlil Zemko.
Súčasne bolo podľa jeho slov zrejmé, že českí politici a s nimi spojení slovenskí politici nechcú otázku nového usporiadania pomerov v celej republike riešiť. „Keď sa do toho roku 1938 pod vonkajším tlakom pustili, bolo už neskoro,“ uzavrel.
