BRATISLAVA 25. marec (WEBNOVINY) – Pred 70 rokmi sa uskutočnil prvý transport židovských dievčat a žien zo Slovenska do vyhladzovacieho koncentračného tábora Auschwitz v poľskom Osvienčime.
Vlak s prvou tisíckou Židoviek vypravili nacisti z Popradu 25. marca 1942 o 20:20. Po tomto transporte nasledovali ďalšie.
Slovensko si dnes pripomína krutosť, ktorá prepukla pred 70 rokmi. „Z detí, žien a mužov sa vstupom do koncentračného tábora stali čísla bez akýchkoľvek práv. Veľká väčšina z nich v koncentračných táboroch v ponižujúcich, viac ako neľudských podmienkach zahynula,“ zdôrazňuje slovenská vláda.
Obrazom: Žena, ktorá prežila Osvienčim, spomínala na krutú minulosť
V Osvienčime prišlo o život 2,8 milióna ľudí
Následkom neľudských podmienok, no najmä v plynových komorách a peciach krematórií zahynulo počas prevádzky tábora Auschwitz-Birkenau od roku 1942 do roku 1944 asi 2,8 milióna ľudí, najmä Židov, z toho 173-tisíc občanov bývalého Československa.
Bývalý koncentračný tábor v Osvienčime je v súčasnosti Štátnym múzeom Auschwitz-Birkenau. Dokumentuje v autentickom objekte koncentračného tábora neuveriteľné utrpenie obetí druhej svetovej vojny. Varovné fakty pripomína ústredná expozícia – rad výstav národov a štátov, ktorých príslušníci boli do Osvienčimu deportovaní.
Slovenská vláda v súvislosti s týmto výročím prijala vyhlásenie, v ktorom vyjadrila „ostrý nesúhlas s akýmikoľvek prejavmi extrémizmu, rasizmu či xenofóbie, ktoré sa, žiaľ, vyskytujú aj dnes, aj keď v oveľa menšej miere“. Vyjadrila tiež poľutovanie nad stratou každého ľudského života pre rasovú, ideovú či náboženskú neznášanlivosť.
Okrem toho sa členovia vlády zaviazali, že sa budú usilovať o to, aby sa všetkým obetiam totalitných režimov, extrémizmu, xenofóbie, či rasovej neznášanlivosti prinavrátila aj posmrtne ich ľudská dôstojnosť.“ „Extrémizmus, rasizmus a xenofóbia pred sedemdesiatimi rokmi nadobudla obludné rozmery, ktoré vyústili do vyhladzovania predstaviteľov iného náboženstva, viery a rasy,“ pripomína slovenský kabinet.
V Poprade v nedeľu vyvrcholili spomienkové podujatia. V prvom transporte bola aj Edita Grosmanová, ktorá ako jedna z mála Židov prežila koncentračné tábory. Edita Grosmanová bola ústrednou postavou spomienkových akcií, ktoré sa začali v Poprade už vo štvrtok večer čítaním mien obetí.
V piatok navštívila spolu s premiérkou Ivetou Radičovou koncentračný tábor Osvienčim. Na dnešnej spomienke v Poprade vyzvala mladých, aby nikdy nezabudli na to, čo sa počas druhej svetovej vojny udialo. „To nebola trojročná tragédia, to je tragédia, s ktorou žijem denne. Umierať budem s čistým svedomím, že som nikomu neublížila,“ uviedla počas spomienky na železničnej stanici v Poprade Edita Grosmanová.
Podľa vlastných slov, je Edita Grosmanová v Poprade pravdepodobne poslednýkrát, vzhľadom na vek a zdravotné problémy. „Fyzicky som už veľmi zlá, ale čo mi Boh dal, je toto,“ a ukázala na svoju hlavu. Rozprávanie o udalostiach, ktoré sa udiali počas vojny považuje Edita Grosmanová za svoje celoživotné poslanie. „Keby sa nikto nevrátil z lágru, kto by to vedel? Ututlalo by sa to, národy by boli šťastné. Mali by ľahký život. Ja spolieham na mladých,“ dodala Grosmanová.
Najmasovejšie vraždenie v dejinách
Podľa riaditeľa Múzea židovskej kultúry Pavla Mešťana, už nie je veľa tých, čo prežili holokaust a môžu vydávať svedectvo. Podľa neho majú veľké šťastie tí, ktorí sa zúčastnili nielen dnešnej pietnej spomienky, ale aj piatkovej
cesty mimoriadneho vlaku z Popradu do Osvienčimu, že mohli vidieť a počuť očitého svedka udalostí. „25. marca 1942 na tejto stanici nezačal holokaust. Z tejto stanice začali deportácie, ktoré boli vyvrcholením toho, čo už bolo predtým pripravené,“ povedal Pavol Mešťan. Likvidáciu Židov počas druhej svetovej vojny poznačil za najmasovejšiu vraždu v dejinách, ktorá zahrnula aj deti v plienkach.
Po pietnej spomienke a položení vencov na železničnej stanici sa v Tatranskej galérii v Poprade uskutočnila vernisáž výstavy o holokauste a tragédii ľudského násilia. Výstava Jenny Stolzenberg: Odpusť a nezabudni prinesie topánky, ktoré Jenny Stolzenberg vytvára z hliny, čím pripomína ponižovanie a utrpenie v koncentračných táboroch – Auschwitz, Mauthausen, Bergen – Belsen a na ďalších miestach nacistického teroru. Viera Kamenická vystaví fotografie s názvom Večné otázky.