ČERNOBYĽ 26. apríla (WebNoviny.sk) – Ukrajina si v utorok pripomína 30. výročie katastrofy v atómovej elektrárni Černobyľ. Sirény zazneli v rovnaký moment (01.23 h miestneho času), ako 26. apríla 1986 došlo k výbuchu, informuje stanica BBC. Havária v Atómovej elektrárni Vladimira Iľjiča Lenina, ako sa prevádzka nazývala za sovietskej éry, je dosiaľ najhoršou katastrofou svojho druhu v dejinách ľudstva. Nekontrolovateľná reakcia odtrhla masívnu strechu štvrtého reaktora a do ovzdušia sa dostal obrovský mrak rádioaktívnych látok, ktorý sa rozptýlil nad Európou.
Černobyľ bol podľa Putina tvrdou lekciou pre ľudstvo
Spomienkový obrad sa konal v meste Slavutyč, postavenom po katastrofe s účelom poskytnúť ubytovanie tisícom ľudí po evakuácii mesta Pripiať. Ukrajinský prezident Petro Porošenko sa v priebehu dňa zúčastní na pietnom podujatí neďaleko samotného miesta tragédie, v Kyjeve sa uskutoční bohoslužba pre rodiny obetí. Hladina rádioaktivity zostáva v okolí Černobyľu stále vysoká. Aktivisti varujú, že v regiónoch Bieloruska, ktoré hraničia s Ukrajinou, sa stále rodia deti s vážnymi poruchami a veľké množstvo obyvateľov trpí neobvyklými formami rakoviny.
Príčinou havárie boli technické nedostatky
Atómovú elektráreň v Černobyli uviedli do prevádzky 27. septembra 1977 ako vôbec prvú svojho druhu na Ukrajine. Krátko po polnoci 26. apríla 1986 došlo na jej štvrtom energobloku k explózii, v dôsledku ktorej bola porušená aktívna zóna reaktora. V prvých dňoch sa horiaci nebezpečný rádioaktívny mrak dvíhal až do výšky jedného kilometra, neskôr do výšky niekoľko sto metrov.
Príčinou havárie boli technické nedostatky a zanedbanie povinností zo strany obslužného personálu. Únik rádioaktívnych prvkov sa definitívne zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne „prikryť“ masívnym betónovým sarkofágom. V októbri a novembri 1986 boli znovu uvedené do prevádzky prvé dva bloky elektrárne a v decembri o rok neskôr aj tretí blok.
Na druhom energobloku došlo v roku 1991 k požiaru, po ktorom ho odstavili. Koncom roku 1996 podpísala Ukrajina so štátmi G7 memorandum, na základe ktorého zastavili aj prevádzku prvého bloku – pre nevyhnutné profylaktické opravy. Od decembra 1996 fungoval v Černobyli len tretí reaktor. Po havárii v marci 1999 znížili jeho výkon na 50 percent.
https://www.youtube.com/watch?v=ITEXGdht3y8
Nový kryt premení lokalitu na ekologicky bezpečný systém
Predstavitelia Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) 6. augusta 2007 informovali, že banka sa zaviazala poskytnúť Ukrajine 368 miliónov eur na pomoc pri výstavbe nového krytu pre černobyľský reaktor.
V apríli 2015 Európska komisia oznámila, že zvýši o 70 miliónov eur svoj finančný príspevok na zabezpečenie návratu k bezpečnému životnému prostrediu v ukrajinskom Černobyli. S týmto záväzkom celková pomoc Európskej únie dosiahne približne 360 miliónov eur.
Výstavba nového bezpečnostného krytu, ktorú začalo v roku 2010 francúzske konzorcium NOVARKA, je v pokročilom štádiu realizácie. Očakáva sa, že kryt bude položený na reaktor do polovice roka 2017, pričom celkové náklady budú vo výške približne 1,5 miliardy eur.
Nový bezpečnostný kryt premení lokalitu postihnutú jadrovou haváriou na ekologicky bezpečný systém. Na obdobie minimálne 100 rokov vytvorí časový rámec pre rozvoj a vykonávanie stratégií na zmiernenie rizík pri budúcom zaobchádzaní s poškodeným reaktorom. Nový bezpečnostný kryt sa buduje priamo na mieste a neskôr sa položí na sarkofág, pod ktorým je zničený blok č. 4. bývalej atómovej elektrárne.
