BRATISLAVA 1. septembra (WEBNOVINY) – Ústava je živý dokument. Nemôžeme sa teda čudovať, že od svojho vzniku v roku 1992 prešla viacerými zmenami. Zmeny boli pritom rôzne a reflektujú politickú situáciu v čase, keď boli prijímané. Pre agentúru SITA to povedal odborník na ústavné právo Peter Kresák.
Ústava už prešla trinástimi zmenami
Celkovo zaznamenala ústava 13 zmien. Kresák pripomína, že ústava je aj politický dokument, keďže tí politici, ktorí sú v stave ju meniť, ústavu menia podľa svojich predstáv. Nie všetky zmeny boli podľa Kresáka šťastné. Ako dodáva, v 13 zmenách boli zmeny potrebné pre vývoj spoločnosti a potom boli aj zmeny poplatné politickej situácii.
Medzi najvýznamnejšie zmeny radí Kresák dve v období, keď nastúpila prvá Dzurindova vláda. Prvá významná novela v roku 1999 zaviedla priamu voľbu prezidenta. Rovnako bola dôležitá novela z roku 2001, ktorá zmenila väčšiu časť textu ústavy a vďaka nej mohlo Slovensko vstúpiť do EÚ a stalo sa členom NATO.
Musela sa zmeniť aj štruktúra súdnej moci, zriadili sa vyššie územné celky a upravili sa vzťahy medzi najvyššími štátnymi orgánmi, napríklad medzi prezidentom a vládou. Zriadili sa aj nové ústavné orgány ako verejný ochranca práv či súdna rada, pripomína Kresák.
Obama poslal Kiskovi telegram, blahoželal mu k vzácnemu dňu
Neskôr nasledovalo aj niekoľko ďalších noviel, ktoré radí Kresák skôr do kategórie poplatných. Čerešničkou na torte boli podľa Kresáka dve posledné zmeny, v ktorých upravovali poslanci účelovo definíciu manželstva a nešťastne vstúpili do súdnej rady a postavenia sudcov. Posledná novela k preprave vody bola podľa odborníka tiež účelová a nie potrebná ani nevyhnutná.
Odborník by zmenil nástroj úpravy ústavy
Na otázku, či je ústava zrozumiteľná aj pre širokú verejnosť, Kresák priznáva, že ústava je dokument, ktorý by mal byť zrozumiteľný pre každého. Na druhej strane však dodáva, že text, ale aj jeho výklad, ktorý dáva ústavný súd, však nenapomáha jasnosti.
Ako príklad uviedol rozsah oprávnení prezidenta pri vymenovaní generálneho prokurátora. Ústava podľa Kresáka asi nebude príliš čitateľná, avšak je to dôležitý text pre chod štátu a asi nemôže byť úplne jednoduchý. Nemal by si však protirečiť.
Medzi oblasti, kde má ústava nedostatky radí Kresák napríklad oblasť priamej demokracie, ktorá je podľa neho v ústave nejasne zadefinovaná. Kresák si rovnako myslí, že by bolo potrebné oddeliť prezidenta od výkonu moci, keďže prezident by si zaslúžil samostatnú časť a malo by sa spresniť aj jeho postavenie.
Kresákovi sa nepáči ani spôsob zmien a doplnkov ústavy. Ako hovorí, 90 hlasová väčšina, ktorá sa vyžaduje v parlamente, je veľmi málo. Dajú sa totiž dosiahnuť rôzne politické dohody. Bolo by treba urobiť ústavu rigidnejšiu. Napríklad zaviazať zmenu ústavy hlasovaním ľudí v referende.
Najvyšší zákon Slovensko prijalo pred 23 rokmi
Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu, prijali 1. septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR). Tretieho septembra 1992 ju na Bratislavskom hrade podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar.
Slovensko si teda pripomína 23. výročie prijatia ústavy, základného zákona štátu. Ústavu tvorí súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu.
Ústava SR sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Upravuje základné práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, sociálne, kultúrne a hospodárske práva, právo na súdnu a právnu ochranu.
Po prijatí ústavy nasledovalo rozdelenie
Ústava tiež určuje trojdelenie moci ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Na jej základe zákonodarnú moc v SR reprezentuje Národná rada SR, výkonnú moc vláda a prezident a súdnu moc Ústavný súd SR a nestranné a nezávislé súdy.
Väčšia časť ústavy vstúpila do platnosti 1. januára 1993, teda v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Samostatný štát vznikol po rozdelení česko-slovenskej federácie. Predchádzalo tomu prijatie Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992, následne sa predstavitelia vládnucich strán dohodli na rozdelení federácie.
Federálne zhromaždenie 25. novembra 1992 schválilo ústavný Zákon o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky. O polnoci 31. decembra 1992 zanikol spoločný štát Čechov a Slovákov a vznikli dva samostatné štáty – Slovenská republika a Česká republika.
