BRATISLAVA 14. júla (WEBNOVINY) – Internetový gigant Google si v sobotu pripomenul 150. výročie narodenia jedného z najvýraznejších umelcov viedenskej secesie Gustava Klimta.
Na symbolickej reprodukcii jeho najslávnejšieho diela „Bozk“ (1907-1908) je v pozadí zakomponovaný nápis Google. Mnohí odborníci veria, že na obraze bozkávajúcej sa dvojice je znázornený aj samotný rakúsky maliar.
Klimt tento obraz vytvoril, keď mal 45 rokov a patrí k vrcholom jeho „zlatého obdobia“.
Významné výročie si tento rok pripomenula aj metropola Rakúska, ktorá v galérii Albertina vystavila vzácne exponáty z tvorby tohto secesného umelca.
Milovníkov takzvaného viedenského jugendstilu potešilo viac ako 170 listov, ktoré zastupujú všetky tvorivé obdobia Gustava Klimta. Škála prehliadky predstaví figuratívne štúdie, portréty, monumentálne kresby a symbolicky znázornené alegórie. Prehliadka v Albertine skončila 10. júna a následne putovala do Gettyho múzea v Los Angeles.
Gustav Klimt sa narodil 14. júla 1862 v Baumgartene blízko Viedne zlatníkovi Ernstovi Klimtovi a jeho žene Anne, rodenej Finsterovej, ako druhý zo siedmich detí. Svoje detstvo prežil v chudobe.
Ako štrnásťročný úspešne absolvoval prijímacie skúšky na Kunstwerbeschule, viedenskú umeleckopriemyselnú školu. Zároveň študoval maliarstvo v ateliéri Ferdinanda Laufbergera a po jeho smrti pokračoval u profesora Juliusa Victora Bergera.
V roku 1877 začal na rovnakej škole študovať aj jeho brat Ernst, čo znamenalo začiatok vzájomnej spolupráce. Bratia si spoločne s Franzom Matschem založili vlastný ateliér vo Viedni.
Veľký rozruch vzbudil obraz pre Viedenskú univerzitu, pričom ho v roku 1900 horlivo bránil aj čelný predstaviteľ prvej Viedenskej školy dejín a umenia Franz Wichkoff. Obraz získal zlatú medailu na Svetovej výstave v Paríži.
V roce 1911 získal v Ríme prvú cenu za dielo Život a smrť, o šesť rokov neskôr sa stal čestným členom Akadémie výtvarných umení vo Viedni a Mníchove. Zomrel 6. februára 1918 na krvá do mozgu vo veku nedožitých 56 rokov.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA a webovej stránky wikipedia.org.
