Fínsko sa stalo už siedmy rok po sebe krajinou s najšťastnejším obyvateľstvom na svete. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnila nezisková organizácia spojená s OSN. Slovensko je na nelichotivom 45. mieste a čo je ešte horšie, oproti minuloročnému hodnoteniu si pohoršilo o 16 miest.
Naši susedia sú na tom o dosť lepšie, Rakúsko sa umiestnilo na 14. mieste, Česká republika na 18. mieste a Poľsko na 35. V prvej päťke sa popri severských krajinách (Fínsko, Dánsko, Island, Švédsko) umiestnil Izrael. Do rebríčka krajín s najšťastnejším obyvateľstvom sa dostalo Holandsko, Nórsko, Luxembursko, Švajčiarsko a Austrália.
Agentúra SITA oslovila Veľvyslanectvo Fínskej republiky v Prahe s tým, čím si vysvetľujú toto dlhoročné prvenstvo v pociťovaní šťastia v ich krajine.
Jednoduché veci, s ktorými vyrástli
Zo sociologického hľadiska to jednoznačne zdôvodňujú dôverou vo verejné inštitúcie, rovnosťou medzi obyvateľmi či nízkymi finančnými rozdielmi medzi spoločenskými vrstvami.
Ktorá krajina sa stala tento rok najšťastnejšou a svete?
„Rovnako tomu pomáha aj politická stabilita v krajine, veľkorysosť, absencia korupcie a dobre fungujúce inštitúcie ako napríklad verejné zdravotníctvo, ktoré dávajú základ pre život, ktorý v priemere Fíni veľmi oceňujú. Veci vo Fínsku jednoducho fungujú. Ľudia dôverujú vláde a naopak. Demokracia je funkčná, je tu veľmi malá korupcia a krajina je na popredných miestach v oblasti právneho štátu,“ uviedol ďalej pre SITA viceprezident pre politiku a vzťahy s vládou spoločnosti Wolt so sídlom v Helsinkách, Samuel Laurinkari.
Vo Wolte vo Fínsku pracuje viac ako tisíc zamestnancov, tvorí ich 51 národností a 26 percent z nich je zo zahraničia. „To, čo mnohí naši zahraniční kolegovia oceňujú vo Fínsku, sú jednoduché veci, s ktorými Fíni vyrástli, ako sú príroda, stabilita, vzdelávací systém detí, či bezpečnosť,“ vyzdvihuje Laurinkari.
Sauna je spoločenský fenomén
Fíni ich mentálnu pohodu a spokojnosť pripisujú aj prírode, ktorá je okolo nich takmer všade. Zelená farba stromov, parkov a lesov je pre nich upokojujúca.
„Podľa Fínov je cestou ku šťastiu tradičná fínska sauna, kde človek zo seba doslova vypotí všetky starosti a domov odchádza pokojnejší,” dodáva ďalej fínske veľvyslanectvo pôsobiace v Českej republike s pôsobnosťou aj pre Slovensko.
Sauna je základom fínskej kultúry, je to spoločenský fenomén, ktorý ovplyvňuje spoločnosť a Fínov zo sociologického, psychologického či zdravotného hľadiska.
Zaujímavosťou je, že vo Fínsku nájdete viac saun ako áut. Fíni dokonca vymysleli saunovú diplomaciu, ktorú využívajú bežne doma i vo svete. Bývalý fínsky prezident Urho Kekkonen sa dokonca narodil v saune a chcel v nej aj zomrieť.
Work-life balance je kľúčový
Fíni si potrpia na svoj súkromný život a voľný čas. Vyváženosť medzi pracou a súkromím tzv. work-life balance je pre nich kľúčová. Ak nejakú úlohu nestihnú dokončiť do konca pracovnej doby, nestresujú sa a dokončia ju nasledujúci pracovný deň.
Na pracoviskách sa kladie dôraz na čo najmenšiu stresovú záťaž na zamestnancov a ich well-being. Vo voľnom čase sa sústredia na čas strávený s rodinou, alebo sa venujú svojim záľubám. Radi trávia voľný čas v prírode, kde môžu zbierať hríby, plody či rybárčiť bez akýchkoľvek obmedzení. Fíni taktiež radi trávia víkendy a krátke letá na ich vidieckych chatách pri jednom zo 188-tisíc jazier.
„Fínske mestá preto počas víkendov často zívajú prázdnotou, keďže ľudia odchádzajú do prírody. Mnoho štúdií ukázalo, že spojenie s prírodou podporuje mentálne zdravie, takže možno tam je prepojenie na naše hodnoty šťastia,“ dodáva Laurinkari.
Vzdelávací model
Snahou fínskej spoločnosti je, aby každý občan mal rovné možnosti štúdia, uplatnenia a životného štandardu. Vo Fínsku taktiež úspešne bojujú s bezdomovectvom, ktoré sa štát formou poskytovania nájomného sociálneho bývania snaží úplne vymazať zo spoločnosti do roku 2035. Snaha o to, aby mal každý dôstojný život môže viesť ku pocitu vyššej úrovne šťastia.
Fínsky vzdelávací model nevytvára tak veľký tlak na žiakov, študentov a rodičov ako ho poznáme v strednej Európe. Vo Fínsku žiaci základných škôl nedostávajú domáce úlohy a nemusia so sebou denne nosiť ťažké školské tašky s učebnicami. Čoho zámerom je viac stráveného rodinného času spolu. Vo Fínsku už od roku 1943 má každé školopovinné dieťa nárok na bezplatný obed.
Vo Fínsku je taktiež zavedený systém študentských bytov, aby každý študent vysokej školy mal prístup k cenovo dostupnému ubytovaniu. Je nutné tiež podotknúť, že v chladnejších mesiacoch a hlavne počas tmavého a hmlistého novembra značná časť Fínov poukazuje na zvýšení nával únavy. Preto sa radi Fíni angažujú v rôznych občianskych združeniach a spolkoch, ktorých je vo Fínsku nespočetne.
Fíni oproti iným krajinám prežívajú svoje šťastie viac vnútorne. Vychutnať si šálku kávy o samote, ísť do sauny alebo si zaplávať v studenom mori je pre nich bežná intímna chvíľa ako si prežiť a užiť svoje šťastie.
„V iných krajinách sú chvíle krátke ticha brané ako trápnosť, vo Fínsku ako bežná vec na prežitie vnútorného pokoja alebo rešpekt voči druhej osobe, s ktorou konverzujete. Preto možno uviesť, že Fíni vedia prežívať svoje šťastie dvojnásobne. Sami so sebou, ale aj v rámci spoločenských aktivít,“ uzatvára fínske veľvyslanectvo.