Vlny horúčav prichádzajú v Indii zvyčajne medzi marcom a júlom a poľavia s príchodom monzúnových dažďov. Avšak v posledných rokoch sú horúce obdobia intenzívnejšie, častejšie a dlhšie.
India patrí medzi krajiny, u ktorých sa očakáva, že ich dôsledky klimatickej krízy zasiahnu najviac, uvádza Medzivládny panel o klimatickej zmene (IPCC).
Rovnako aj experti z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) tvrdia, že aj v prípade, ak svet úspešne zníži emisie uhlíka a obmedzí predpokladaný nárast priemerných globálnych teplôt, časti Indie sa stanú také horúce, že otestujú limity schopnosti prežitia.
„Budúcnosť vĺn horúčav vyzerá horšie aj pri výraznom zmiernení klimatických zmien a oveľa horšie bez zmiernenia,“ povedal profesor hydrológie a klímy z MIT Elfatih Eltahir.
Stovky vĺn horúčav
Indická vláda vyhlasuje vlnu horúčav, keď teploty vystúpia o najmenej 4,5 stupňa Celzia nad bežné priemery v danej oblasti počas najmenej dvoch dní.
Akropolu v Grécku museli na niekoľko hodín uzavrieť, dôvodom bolo horúce počasie
Vlna horúčav sa považuje za vážnu, ak teploty stúpnu o 6,4 stupňa Celzia nad bežné teploty po dobu najmenej dvoch dní.
Minulý rok bolo naprieč Indiou oficiálne 484 vĺn horúčav, pričom v roku 2010 ich zaznamenali iba 21. Počas tohto obdobia zomrelo viac ako päťtisíc ľudí.
Vysádzajú lesy
V júni namerali v meste Nai Dillí teploty 48 stupňov Celzia, najvyššie v tomto mesiaci od ich zaznamenávania. V meste Čuru v štáte Radžastan teploty takmer prekonali rekord krajiny, keď vystúpili na 50,6 stupňa Celzia. V najchudobnejšom štáte Bihár museli na päť dní zavrieť školy, univerzity a školiace centrá, keď počas vysokých horúčav zomrelo viac ako 100 ľudí.
Situácia v Indii však nie je jedinečná. Tento rok zaznamenali vlny horúčav mnohé oblasti po celom svete, vrátane Španielska, Číny, Nepálu alebo Zimbabwe.
India je signatárskou krajinou Parížskej klimatickej dohody z roku 2015. Do roku 2030 sa zaviazala znížiť emisie uhlíka o 33 až 35 percent pod úrovne z roku 2005. Rovnako investuje do obnoviteľných zdrojov energie, i keď je stále vo veľkej miere závislá od spaľovania uhlia. Pre znižovanie emisií uhlíka tiež vysádza lesy.
