Právnici nevedia ako potrestať lekárov, ktorí odmietnu robiť

BRATISLAVA 29. novembra (WEBNOVINY) – Právnici nie sú úplne jednotní v názoroch, aké trestno-právne dôsledky by si mohli privodiť lekári, ktorým vyhlásením núdzového stavu uložili pracovnú povinnosť a oni by si ju nesplnili.

Eduard Burda z katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK Bratislava si myslí, že z hľadiska trestného práva prichádzajú do úvahy dve možnosti.

„Po prvé, lekári sa nedopustia trestného činu, po druhé trestne zodpovední za vzniknutú situáciu budú spoločne lekári aj relevantní vládni predstavitelia,“ uviedol možné alternatívy Burda.

Sabotáž to nebude

Druhá by podľa neho prichádzala do úvahy, ak sa bude v Trestnom zákone hľadať taká konštrukcia, aby „predsa len boli lekári zodpovední, alebo by sa situácia vymkla spod kontroly a skutočne by hrozilo závažné ohrozenie života či zdravia“.

Trestný čin porušovanie osobných a vecných povinností podľa neho neprichádza do úvahy, pretože na jeho naplnenie sa vyžaduje vyhlásenie mobilizácie. „Taktiež nie je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za sabotáž, pretože tu chýba úmysel poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky,“ dodal Burda.

Do úvahy podľa Burdu prichádza iba trestná zodpovednosť za trestný čin všeobecného ohrozenia, prípadne porušovania povinnosti pri hrozivej tiesni.

„V takomto prípade, by sa však lekárom nenastúpiacim na výkon povinností, vyplývajúcich z núdzového stavu muselo preukázať, že oni priamo zavinili konkrétne nebezpečenstvo, resp. hrozivú tieseň, a že tomuto sa nedalo predísť so zostávajúcimi lekárskymi silami, čo je nesmierne náročné na dokazovanie. Ak by sa to aj podarilo dokázať, tak len v súvislosti s celkovou situáciou, v ktorej by sa však výrazne musel prejaviť aj podiel spoluviny relevantných vládnych predstaviteľov,“ upozornil Burda.

Na jednej lodi

V dnešnej situácii skutočné následky toho, čo sa udeje, ak značná časť lekárov od štvrtka nenastúpi na výkon svojho povolania, nedokáže nikto zodpovedne predpovedať. „Každopádne, z hľadiska trestného práva sú lekári a relevantní vládni predstavitelia na jednej lodi,“ myslí si Burda.

Situácia, ktorá by nastala, ak by lekári vo výpovedi s prikázanou pracovnou povinnosťou neprišli do práce, je absolútne neštandardná a na Slovensku sa ešte nestala.

Upozorňuje na to dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Jaroslav Ivor.

„Do úvahy by v takom prípade prichádzalo len spáchanie trestného činu všeobecného ohrozenia,“ myslí si Ivor. V paragrafe o všeobecnom ohrození sa totiž okrem iného píše, že sa ho dopustí ten, kto vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví.

Ivor upozorňuje na veľmi vysoké tresty, ktoré za spáchanie tohto skutku hrozia (väzenie na 20 až 25 rokov, alebo doživotie), ak sa ich niekto dopustí v prípade krízovej situácie.

„Jednou z možností krízovej situácie je aj núdzový stav,“ dodal s tým, že „je to veľmi prísna a tvrdá sadzba, lebo sa zvýrazňuje výnimočnosť situácie, pri ktorej by niekto úmyselne ohrozil život alebo zdravie„. V každom prípade by však musel byť danému človeku dokázaný úmysel. Okrem toho sa tento trestný čin vzťahuje na prípady, kde dôjde k ohrozeniu minimálne siedmich ľudí.