BRATISLAVA 2. júna (WEBNOVINY) – Polovica zamestnancov v Európe považuje pracovný stres za bežný, pričom 40 percent z nich si myslí, že sa na ich pracovisku tento problém nerieši vhodným spôsobom.
Pracovný stres na pracovisku považuje za veľmi bežný 18 percent Slovákov, 44 percent za dosť bežný, 25 percent za dosť zriedkavý a 10 percent za veľmi zriedkavý.
Za najčastejšiu príčinu pracovného stresu v Európe považujú ľudia neistotu zamestnania a reorganizáciu pracovných miest (72 percent), na Slovensku si to myslí až 83 percent opýtaných.
Vyplýva to z celoeurópskeho prieskumu verejnej mienky o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, ktorý pre Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) vykonala spoločnosť Ipsos MORI v 31 európskych krajinách (27 súčasných členských štátov Európskej únie, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko).
Vnímanie stresu sa líši
Ďalšou príčinou pracovného stresu je podľa prieskumu dĺžka pracovného času alebo pracovná záťaž (66 percent), kým na Slovensku je to 74 percent. Medzi mladými pracovníkmi vo veku 18 až 34 rokov však boli obe príčiny hodnotené rovnako vysoko (obe 69 percent). Zamestnanci v oblasti zdravotníctva alebo poskytovania starostlivosti okrem toho oveľa častejšie ako príčinu uvádzajú dĺžku pracovného času alebo pracovnú záťaž (77 percent).
Podľa prieskumu má približne polovica zamestnancov v Európe (51 percent) pocit, že pracovný stres je na ich pracovisku bežný, kým 16 percent tvrdí, že je častý. Ženy častejšie než muži hovoria, že pracovný stres je bežný (54 percent žien, 49 percent mužov), a rovnako aj zamestnanci vo veku 18 až 54 rokov (53 percent) v porovnaní so zamestnancami staršími ako 55 rokov (44 percent).
Vnímanie pracovného stresu sa líši aj v závislosti od odvetvia, pričom najčastejšie sa prípady pracovného stresu považujú za bežné v oblasti zdravotníctva alebo poskytovania starostlivosti (61 percent vrátane 21 percent pracovníkov, ktorí ho považujú za častý).
Psychosociálne riziká možno riešiť
Riaditeľka agentúry EU-OSHA Christa Sedlatschek poukazuje na to, že 41 percent zamestnancov v Európe hovorí, že pracovný stres sa na ich pracovisku nerieši vhodným spôsobom a 15 percent sa vyjadrilo, že sa rieši nevhodne.
„Intenzívne sa venujeme riešeniu psychosociálnych rizík na pracovisku, ako je stres. Na budúci rok začíname našu kampaň Zdravé pracoviská, zameranú na zvládanie stresu.“
„V rôzne veľkých spoločnostiach pôsobiacich v rozličných odvetviach v celej Európe chceme rozšíriť myšlienku, že psychosociálne riziká možno riešiť rovnakým logickým a systematickým spôsobom ako aj ďalšie problémy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,“ uviedla Sedlatschek.
Medzi podielom zamestnancov, ktorí hovoria, že na ich pracovisku je pracovný stres bežný, a tými, ktorí hovoria, že pracovný stres sa nerieši vhodným spôsobom, existuje podľa prieskumu spojitosť. Sedemdesiatdva percent zamestnancov v Európe, ktorí hovoria, že pracovný stres je na ich pracovisku zriedkavý, zároveň hovorí, že je dobre riadený, naopak, 58 percent, ktorí hovoria, že pracovný stres je na ich pracovisku bežný, si zároveň myslí, že nie je dobre riadený.
Niektoré pracoviská stres nezvládajú
Podľa prieskumu si len 11 percent Slovákov myslí, že pracovný stres na ich pracovisku je zvládaný veľmi dobre, 55 percent hodnotilo zvládanie stresu na pracovisku ako dosť dobré, 24 percent ako nie veľmi dobré a sedem percent si myslí, že na ich pracovisku vôbec nie je zvládaný pracovný stres.
Zamestnanci v štátoch s vyšším štátnym dlhom ako príčinu pracovného stresu častejšie uvádzajú neistotu zamestnania alebo reorganizáciu pracovných miest.
V krajinách so štátnym dlhom vyšším ako 90 percent HDP vybralo neistotu zamestnania alebo reorganizáciu pracovných miest ako bežnú príčinu pracovného stresu 73 percent zamestnancov v porovnaní so 66 percentami zamestnancov, ktorí ju vybrali v krajinách so štátnym dlhom 60 percent HDP alebo menej.
Neprijateľné správanie, ako je šikanovanie alebo obťažovanie, vníma ako príčinu pracovného stresu 59 percent opýtaných.
Už menej zamestnancov vníma ako príčinu pracovného stresu nedostatok podpory od kolegov alebo nadriadených (57 percent), nedostatočne vymedzené úlohy a povinnosti (52 percent) alebo obmedzené príležitosti na riadenie rozvrhnutia práce (46 percent).
Informácie agentúre SITA poskytla PR manažérka spoločnosti Omnimedia Public Relations Martina Galátová.
