BRATISLAVA 26. apríla (WBN/PR) – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Národné osvetové centrum a Šarišská galéria v Prešove Vás srdečne pozývajú na výstavu:
IVAN ŠAFRANKO
REKAPITULÁCIA
Miesto konania: DOM UMENIA, II. poschodie, Nám. SNP č. 12, Bratislava
Vernisáž výstavy: 28. apríla 2010 o 17,00 hod.
Výstava potrvá do 23. mája 2010.
Reprezentatívna prehliadka celoživotného diela jedného z najzaujímavejších východoslovenských umelcov 2. pol. 20.storočia bude iste obohatením kultúrnej ponuky v hlavnom meste, kde je naozaj málo príležitostí poznať kvalitnú, zaujímavú a autentickú tvorbu autorov z iných regiónov Slovenska. Toto je príležitosť predstaviť bratislavskej verejnosti autora, ktorý aj v širšom kontexte patrí určite k tým osobnostiam, ktoré poznamenali výrazným spôsobom umenie nielen východného Slovenska a jeho stále živé a svieže dielo osloví všetky generácie návštevníkov.
Ivan Šafranko sa narodil v roku 1931 v Turej Paseke, v roku 1957 absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe u Prof. Minařa .Po absolutóriu sa vrátil na východné Slovensko, kde najprv nejaký čas pôsobil v Košiciach, neskôr presídlil do Prešova, kde celé desaťročia pedagogicky pôsobil na KVv PdF UPJŠ (neskôr PdF PU ) v Prešove ako Profesor pre odbor maľby.
Na svojom konte má takmer tri desiatky individuálnych výstav a množstvo účastí na kolektívnych výstavách doma i v zahraničí, medziiným niekoľko účastí na Medzinárodnom bienále maľby v Košiciach, na výstavách v Poľsku, Rusku, Maďarsku, Francúzsku, Kanade, Indonézii, USA, Nemecku, Rakúsku…
Ivan Šafranko si dodnes zachováva sviežosť svojich maliarskych koncepcií , nikdy sa neuspokojil s dosiahnutými výsledkami, ale stále hľadal nové výrazové prostriedky, nové podnety, ktoré robia jeho dielo nesmierne živým organizmom a aktuálnou výpoveďou doby. Patril k prvým abstrakcionistom na východnom Slovensku, pracoval s ready-made, vytváral 3-rozmerné objekty, nechal sa unášať maliarskym gestom, ktorým poznamenával plátno, uplatňoval prvky lettrizmu, dripping, koláž, asambláž… Jeho výtvarné aktivity obsahujú a presahujú viaceré výtvarné žánre i druhy – okrem maľby a grafiky sa venoval tvorbe smaltov, keramike, tapisériám, objektom, monumentálno-dekoratívnym dielam pre architektúru… V celom svojom výtvarnom snažení uplatňuje odvážne, invenčné riešenia , charakterizuje ho tvorivý nepokoj, neúnavné hľadanie, ako aj potreba ustavičnej konfrontácie vlastných snažení predkladaných v ucelených kolekciách vždy najnovšej tvorby v pravidelných intervaloch. Nikdy sa nebál byť samým sebou, nebál sa kráčať mimo prúdu a maľovať svoje vlastné vízie sveta a človeka… Svojou tvorbou často narúša naše predsudky , popiera „normované“ predstavy i o sebe a svojom vlastnom vývoji. Neváha zrieknuť sa toho, k čomu dospel ešte len včera a začínať odznova. Absorbuje minulosť, aby ju mohol prehodnotiť, poprieť a dospieť tak k aktuálnejšej skutočnosti. Je to tvorba, ktorá je výrazom paradoxov – napríklad i toho, že na jednej strane stojí snaha o dôslednú výtvarnosť a na strane druhej popieranie čistej výtvarnosti, odpor k estétstvu. Integrácia týchto protikladov je typická najmä pre najnovšiu Šafrankovu maliarsku tvorbu. Od dramatických dejov farby a tvaru smeruje k vnútornej dramatike myšlienky. Od rytmického členenia farebných plôch výraznou kontúrou cez dekorativizujúci akcent vrcholiaci v čistote tvaru a rozjasnenej škále smeruje ku kontrastu splývajúcich lazúr a rozbrázdených pást, k vyvažovaniu statických plôch s dynamickým plynutím farby a dospieva k rovnováhe zmyslového vzrušenia a plošného dôrazu.
Na výstave sa Ivan Šafranko prezentuje prierezom svojej tvorby od konca 50-tych rokov po súčasnosť, takže máme možnosť prechádzať desaťročiami jeho tvorivých úsilí a konfrontovať najnovšie práce so staršími, tak ako to vlastne on sám rád robí. To vypovedá o kontinuite i posune nových diel – najnovšie obrazy majú okrem niektorých znakov jeho predchádzajúcich etáp novú ľahkosť a sviežosť podania. Na široko a bohato nahodenom „plátne“ jeho polstoročného diela vidíme, že raz je jeho maľba dravá, neučesaná, drsná a lapidárna, raz je to kompozícia s dekoratívnym a kontrastným farebným akcentom, raz civilný nepatetický pohľad, ktorému nie sú cudzie momenty ironizujúce či až karikatúrne zveličené. Proti idealizácii a ilúzii je postavená vecnosť a výtvarnosť…. Tak ako v starších prácach uplatňoval „odkrývanie“ maľby až na podložku, neskôr je to skôr prekrývanie, vrstvenie, nové formálne i myšlienkové konotácie… S pôvodnou maľbou komunikuje aj po rokoch, púšťa sa do konfrontácie a hľadá silu, ktorá ho kedysi viedla. Akoby sa búril proti uzavretosti, ukončenosti tých diel. On je stále otvorený, stále ochotný a schopný prijímať i odovzdávať. Preboha, len nič definitívne! Preto ani datovanie prác z ateliéru nie je to najpodstatnejšie pri hodnotení, či preciťovaní jeho tvorby… Obyčajne majú, prinajmenšom , dva krajné dátumy – rok vzniku diela a rok zásahov doň.
Výstava potvrdzuje, že obraz, dobrý obraz, dobrá maľba sú večné a ani na začiatku 21.storočia nekončia – obraz stále očarúva a stále má schopnosť sprostredkovávať jedinečnosť zážitku z mystéria maľby.
Mgr. Marta Hrebíčková
kurátorka výstavy
Viac informácií na: www.nocka.sk