Požiadavky študentov, ktoré prezentovali počas demonštrácie 16. novembra 1989 v Bratislave, boli ešte nesmelým výkrikom a testom toho, čo si môžu dovoliť. Na demonštrácii, ktorá sa uskutočnila deň pred Medzinárodným dňom študentstva a veľkými udalosťami v Prahe, sa zúčastnilo približne 250 vysokoškolákov.
Rok 1989 bol v Československu poznamenaný viacerými nepokojmi. Už v januári boli manifestácie v Prahe pri príležitosti Palachovho týždňa. Študenti Filozofickej fakulty UK v Bratislave chodili v októbri a novembri pred Justičný palác, aby vyjadrili podporu členom Bratislavskej päťky, ktorých zatkli ešte v lete toho roku.
Vyjadrenia k viacerým otázkam
Bratislavskú päťku tvorili ľudia z katolíckych aj evanjelických kruhov a na 21. august pripravovali kladenie kvetov v slovenských mestách, kde v auguste 1968 vojaci Varšavskej zmluvy zastrelili ich obyvateľov. Práve pred Justičným palácom vznikla myšlienka vyjadriť sa aj k ďalším veciam, ktoré študentov vtedy trápili.
Brutálny zásah proti demonštrujúcim študentom v roku 1989 pobúril verejnosť a viedol k pádu totality
Medzinárodný deň študentstva je síce 17. novembra, no zhromaždenie študentov na Mierovom námestí (dnešné Hodžovo námestie) v Bratislave naplánovali na štvrtok 16. novembra. Informácia o zhromaždení študentov sa šírila len ústne. Hlavnú časť davu tvorili poslucháči Filozofickej fakulty a niektorých ďalších fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave, no tiež stredoškoláci z gymnázia ‚Gamča‘ na dnešnej Grösslingovej ulici.
Študenti sa chceli vyjadriť k viacerým otázkam. Študentov v Mlynskej doline v Bratislave trápila napríklad otázka jadrového reaktora, ktorý tam mali vybudovať. Rovnako žiadali študenti zaručiť akademickú slobodu. Študenti histórie požadovali pravdivé fakty, keďže niektoré veci z učiva boli ideologicky deformované.
Rozlišovanie triedneho pôvodu
Jednou z požiadaviek bolo aj zrušenie rozlišovania triedneho pôvodu, ktoré zapríčiňovalo, že na vysoké školy boli nielen kvóty pre najlepších, ale aj kvóty pre tých, ktorí zodpovedali ideologickým kritériám. Vedenie školy sa teda pozeralo aj na politickú angažovanosť rodičov študentov.
Študenti žiadali aj pluralitu mládežníckych organizácií, aby sa mohli mladí ľudia združovať na základe svojich záujmov. V tom čase totiž existovala iba jedna organizácia, a to Socialistický zväz mládeže (SZM). Jednou z požiadaviek bolo tiež zrušenie povinnej vojenskej služby. Československá televízia odvysielala ešte 16. novembra večer reportáž o študentskom pochode.
Zatienenie pôvodných požiadaviek
Celé Československo teda vedelo o tom, že v Bratislave sa niečo stalo. Na druhý deň o tom boli informovaní učitelia na jednotlivých katedrách a avizovali, že v pondelok sa tým bude zaoberať vedenie fakulty. Udalosti však nabrali prudký spád a pri študentskom zhromaždení v Prahe 17. novembra zasiahli proti študentom ozbrojené zložky.
Ľudový ideál novembrovej revolúcie bol viacrozmerný, nebol však pravicový a prokapitalistický (komentár)
Práve to zatienilo pôvodné požiadavky študentov, ktoré prezentovali na zhromaždení 16. novembra. Protestujúci bratislavskí študenti boli dohodnutí s vtedajšími vedúcimi predstaviteľmi ministerstva školstva, že v pondelok bude stretnutie k požiadavkám vysokoškolákov. To sa však po pražských udalostiach počas 17. novembra už neuskutočnilo.
Štrajkové hnutie na Slovensku
Študenti spísali list vtedajšiemu predsedovi federálnej vlády Ladislavovi Adamcovi, v ktorom žiadali vyšetrenie udalostí v Prahe a potrestanie vinníkov. Vedenie Filozofickej fakulty UK študenti požiadali, aby diskutovali o problémoch a situácii, ktorá vznikla v krajine. Fakulta im umožnila zhromaždiť sa v aule UK.
Diskusie s vedením fakulty prerástli až do vyhlásenia štrajkovej pohotovosti a štrajku 20. novembra. Vo štvrtok 16. novembra sa stretli ľudia, ktorí následne stáli aj pri vzniku štrajkového hnutia na Slovensku. Filozofická fakulta UK ako prvá vstúpila do štrajku a potom sa k nej pridala VŠMU a ďalšie vysoké školy.
Nežnej revolúcii doposiaľ nebola venovaná patričná vedecká pozornosť, ÚPN sa jej však venuje systematicky
Štrajk sa začal 20. novembra 1989 a trval až do zrušenia vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa. Študenti vtedy žiadali prepustenie politických väzňov aj prepustenie Bratislavskej päťky.
Nesmelý výkrik
V decembri sa ostrý štrajk skončil, no štrajková pohotovosť trvala až do predčasných parlamentných volieb v roku 1990. Počas štrajku študenti síce chodili do školy, no neučili sa a snažili sa namiesto toho informovať ľudí na Slovensku o tom, čo sa deje.
Kým požiadavky, ktoré mali študenti 16. novembra, boli nesmelým výkrikom, požiadavky študentského hnutia z 20. novembra, koordinované s požiadavkami Verejnosti proti násiliu, už boli zásadné. Boli medzi nimi zrušenie vedúcej úlohy KSČ, slobodné voľby či pluralita politických strán.