Mimoriadna situácia neovplyvnila rozdelenie úloh medzi členmi domácnosti. Hlavný nápor zvýšenej starostlivosti prežívali najmä matky, ktorým sa aktivity rozšírili a znásobili. Vyplýva to z online dotazníkového prieskum Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (UESA SAV).
Dotazník bol dostupný od 18. do 26. marca a do záverečného spracovania bolo zahrnutých 2 357 odpovedí. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.
Nápor cítili najmä matky
Výskumníci poukazujú, že v čase koronakrízy hlavný nápor prežívali najmä matky, ktorým sa ich obvyklé sféry aktivít ako vlastné zamestnanie, starostlivosť o deti a o domácnosť rozšírili a znásobili. Situácia bola podľa nich najpálčivejšia v rodinách s malými deťmi.
Česko ruší obmedzenia pre cesty do troch krajín, rokovania s Nemeckom stále pokračujú
„Výsledky nášho prieskumu, podobne ako výskumy v zahraničí, potvrdzujú, že najväčší tlak povinností pociťovali rodičia s deťmi v predškolskom a mladšom školskom veku, ktorí sa popri práci stali zo dňa na deň učiteľmi a tvorivými animátormi voľného času svojich detí,“ priblížila výskumníčka Soňa G. Lutherová z ÚESA SAV.
Viac ako polovica respondentov (60 percent) uviedla, že v dôsledku epidémie a s ňou súvisiacich opatrení sa rozdelenie úloh medzi členmi domácnosti nezmenilo.
Denný režim mužov sa nezmenil
Výskumníci na základe doterajších znalostí predpokladajú, že väčšinu úloh spojených s prácou v domácnosti aj v čase mimoriadnej situácie naďalej vykonávali ženy. Podotkli, že muži v porovnaní so ženami v dotazníkoch častejšie uviedli, že ich denný režim sa nezmenil.
Dodali, že naopak mnohé ženy opisovali, že popri vlastnej práci z domu pripravovali program pre deti, učili sa s nimi, zaobstarávali domácnosť a častejšie varili.
Sociálne siete nezvládajú boj proti šíreniu falošných správ o koronavíruse, ukázala štúdia
Výsledky tak podľa výskumníkov potvrdzujú predpoklad, že najmä na ženách ležala zodpovednosť každodenného učenia sa s deťmi a zvýšenej starostlivosti o domácnosť. O prerozdelení úloh, hovorila štvrtina respondentov (26 percent).
„Pokiaľ však jedni spomínali rovnomernejšie rozloženie úloh, druhí naopak práve to, že žena sa starala o deti aj o domácnosť ešte viac ako inokedy (17 percent),“ podotkli pracovníci UESA SAV.
Pre niektorých rodičov sa situácia skomplikovala
Respondenti sa v kontexte starostlivosti o deti sťažovali najmä na náročnosť zladenia „učiteľských“ povinností s ich vlastnou prácou a starostlivosťou o domácnosť.
Situácia bola podľa prieskumu v rodinách obzvlášť komplikovaná pre rodičov detí v predškolskom a mladšom školskom veku, ktorí museli venovať veľký čas dňa výuke detí v rámci ich školských povinností alebo vypĺňaní voľného času.
V rodinách s deťmi ešte v mladšom veku sa situácia výrazne nezmenila. Staršie deti si zas svoje povinnosti plnili samostatnejšie.
Rodičia, najmä matky na materskej či rodičovskej dovolenke, v porovnaní s ostatnými opýtanými častejšie popísali, že ich aktuálna opatera o deti sa nelíši od života pred vypuknutím pandémie.
„Bezpečné“ rozptýlenie vo vlastnej záhrade
Viac však spontánne reflektovali obmedzenie aktivít mimo domova, ale aj vylúčenie sociálnych kontaktov. Vo vzťahu k starostlivosti obmedzenie aktivít mimo domova opísalo 17 percent rodičov.
Deti od 16. marca nenavštevovali školu pre zrušenú prezenčnú výučbu a rodiny v čase mimoriadnej situácie prestali navštevovať ihriská a obchody.
Ako vítaná možnosť „bezpečného“ rozptýlenia pre deti i rodičov rezonovala dostupnosť vlastného dvora či záhrady.
Rodičia tiež hovorili o väčšej záťaži a množstve povinností v domácnosti (11 percent) či spoločných aktivitách, hrách a animácii programu detí (11 percent).