BRATISLAVA 11. februára (WEBNOVINY) – Ústavnoprávny výbor parlamentu nepodporil návrh piatich opozičných strán na obžalobu prezidenta Ivana Gašparoviča.
Za návrh hlasovali traja opoziční poslanci za SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd, zdržal sa Miroslav Kadúc z OĽaNO a proti boli piati zákonodarcovia za Smer-SD.
Na schválenie návrhu pritom bola potrebná trojpätinová väčšina.
Predkladateľ návrhu obžaloby na hlavu štátu Martin Poliačik (SaS) argumentoval, že prezident pri rozhodnutí nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora prekročil svoje ústavné právomoci.
Gašparovič podľa jeho slov konal svojvoľne, ani jeden z prezidentom uvedených dôvodov nespĺňa kritérium na nevymenovanie kandidáta.
„Prezident založil svoje rozhodnutia na dôvodoch, ktoré nesúvisia s osobou kandidáta,“ konštatoval Poliačik s tým, že Čentéš nemohol ovplyvniť a nezodpovedal za priebeh hlasovania v národnej rade.
Poslanec za SaS nepovažuje za relevantnú námietku hlavy štátu ani tzv. politickosť kandidáta, keďže každého nominanta v národnej rade volia politici. Takisto nesúhlasí s relevanciou prezidentovej námietky v podobe Čentéšovej skartácie spisu poslanca Igora Matoviča, kde podľa Poliačika uvádza prezident nepresné a nepravdivé skutočnosti. Hlave štátu poslanec liberálov vyčíta, že nerozhodla v primeranej lehote, čím nezabezpečila riadny chod ústavných
Procházka nepodporil návrh
Gašparovič podľa poslanca za KDH Radoslava Procházku „nie celkom pochopil úlohu prezidenta„.
Hlava štátu by spory mala riešiť a nie ich spúšťať, mala by stáť nad stranami a nepôsobiť ako člen jednej z politických strán a nemala by u nej víťaziť „ješitnosť„.
Prezident podľa Procházku bude brániť vymenovaniu Čentéša tak dlho, ako sa bude dať.
Návrh na obžalobu prezidenta Procházka nepodpísal a nepodporí ho aj preto, lebo zodpovednosť k osobe hlave štátu by nemali vyniesť politici, respektíve ústavný súd, ale samotní voliči.
Podpredseda parlamentu Ján Figeľ (KDH) sa domnieva, že opoziční poslanci museli konať, keďže podľa nich prezident úmyselne porušil ústavu. Poslanec za Most-Híd Gábor Gál nechápe, prečo ak niekto môže byť prokurátorom na generálnej prokuratúre ako Čentéš, nemôže pôsobiť ako generálny prokurátor. Čentéš podľa jeho slov spĺňa všetky podmienky na vymenovanie do funkcie.
Poslanec za Smer-SD Róbert Madej vyslovil presvedčenie, že prezident bezdôvodne neodkladal svoje rozhodnutie, len čakal na verdikt ústavného súdu. Hlava štátu podľa jeho slov vymenovať generálneho prokurátora môže aj nemusí, preto jej nemožno preukázať porušenie ústavy a už vôbec nie úmysel tohto kroku.
Prezident so silnou mocou
„Chápem, prečo Smer-SD nezvolil šéfa NKÚ a ÚPN, nekonaním zabezpečujete riadny chod ústavných orgánov,“ konštatovala smerom k vládnym poslancom poslankyňa za SDKÚ-DS Lucia Žitňanská. Zdôraznila, že hrou na právo sa nemôže zastrieť podstata práva.
„Ak toto je v súlade s ústavou, tak potom môže prezident meniť ústavu,“ konštatovala na margo prezidentových krokov a rozhodnutia ústavného súdu. Podľa nej sa treba zamyslieť, či nie sme „niekde inde“ pokiaľ ide o to, v akom ústavnom systéme žije Slovensko.
Pri extenzívnom výklade ústavy sa podľa nej môže stať, že Slovensko si budúci rok zvolí veľmi silného prezidenta, ktorý, ak bude chcieť, bude mať moc nad prokurátormi aj justíciou.
Podľa Žitňanskej od samotného začiatku bolo všetko podriadené úmyslu nevymenovať Čentéša do funkcie. „Pozeráme sa na to, ako ústavné orgány ako keby konali v zhode a urobili všetko preto, aby nebol vymenovaný. Čo je ambíciou jednej strany. Ale ak to nepomenujeme, potom sme na smiech,“ uzavrela.
Návrh na obžalobu prezidenta poslancovi za Smer-SD Antonovi Martvoňovi pripomína stredoveký inkvizičný proces, ale zatiaľ čo v stredoveku išlo o hon na čarodejnice, teraz je v hre prezident.
Generálna prokuratúra podľa jeho slov funguje, o nezabezpečení chodu ústavných orgánov sa teda hovoriť nedá. Tiež sa podľa neho nedá hovoriť o prekročení ústavných právomocí, keďže s nevymenovaním osôb do funkcií sa Slovensko stretlo aj v minulosti.
Poslanec za OĽaNO Miroslav Kadúc pripomenul, že generálny prokurátor sa zodpovedá národnej rade, správu o činnosti predkladá parlamentu a nie prezidentovi. Návrh na obžalobu prezidenta podali opoziční zákonodarcovia do parlamentu 17. januára. Predseda NR SR Pavol Paška má na zvolanie schôdze 30 dní od podania návrhu.
Obžaloba na prezidenta Slovenskej republiky podľa čl. 107 Ústavy (1).