BRATISLAVA 14. mája (WEBNOVINY) – Vyššie platy lekárov, vznik okresných úradov, nižšie tresty za užívanie drog, zákaz fajčenia v obchodných domoch či diskusia o riešeniach nezamestnanosti čaká poslancov na 19. schôdzi parlamentu, ktorú v utorok otvoril predseda Národnej rady SR Pavol Paška.
Schôdza sa začala o 15 minút neskôr pre hokejový zápas Slovenska na majstrovstvách sveta. „Závažné skutočnosti pominuli,“ komentoval s úsmevom na začiatku schôdze Paška.
Od októbra by malo vzniknúť 72 okresných úradov
Od októbra by malo vzniknúť 72 okresných úradov, ktoré nahradia obvodné úrady. Zaniknúť by malo pritom 248 miestnych orgánov štátnej správy. Vyplýva to z návrhu zákona o organizácii miestnej štátnej správy, ktorý parlament posunul do druhého čítania. Legislatíva predstavuje ďalšiu fázu reformy štátnej správy ESO.
Pri prvej fáze reformy zanikli k 1. januáru tohto roka špecializované krajské úrady. Ich pôsobnosť prešla na úroveň obvodných úradov. Pri druhej fáze reformy čaká zánik všetky obvodné úrady životného prostredia, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, obvodné lesné úrady, obvodné pozemkové úrady a správy katastra. Ich pôsobnosť prejde na integrovaný miestny orgán štátnej správy s novým názvom okresný úrad. Analogicky, pôsobnosť špecializovaných obvodných úradov v sídlach krajov má prejsť na okresné úrady v sídlach krajov.
Vznikom 72 okresných úradov v okresných mestách by sa mala podľa rezortu vnútra odstrániť doterajšia nerovnomernosť, keď obvodné úrady majú územné obvody vymedzené niekoľkými okresmi. Okresné úrady by mali teda zodpovedať 72 okresom, pričom Bratislava a Košice by mali mať po jednom okresnom úrade s územnou pôsobnosťou pre všetky okresy týchto miest.
Z návrhu zákona vyplýva, že okresný úrad bude preddavkovou organizáciou ministerstva vnútra. Prednostu okresného úradu by mala vymenúvať a odvolávať vláda na návrh ministra vnútra. Vymenovanie vedúceho odboru okresného úradu by sa malo zveriť prednostovi na základe návrhu príslušného ministra alebo vedúceho toho ústredného orgánu štátnej správy, ktorý riadi a kontroluje príslušný úsek štátnej správy.
Poslanec za SDKÚ-DS Miroslav Beblavý sa v rozprave vyslovil, že skutočným cieľom reformy verejnej správy je predstierať šetrenie na strane štátu, ambícia ovládnuť majetok v hodnote desiatok miliónov eur a ovládnutie rozhodovania na regionálnej úrovni. Ľudia podľa Beblavého prieskumu najčastejšie navštevujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnu poisťovňu, daňové úrady a políciu. Týmito úradmi sa ale reforma podľa neho nezaoberá. „Je teda problematické uveriť, že cieľom reformy sú lepšie služby, keď sa nedotýka primárne tých úradov, s ktorými prichádza občan najčastejšie do styku,“ vysvetlil poslanec za SDKÚ-DS.
Poslanec za KDH Pavol Zajac upozornil, že vďaka zmenám budú mať šéfovia okresných úradov status miestnych gubernátorov, okrem rozhodovania o zamestnancoch budú môcť ovplyvňovať aj agendu v konkrétnych prípadoch, ak by chceli „pomôcť“ známym.
Lekári sú o krok bližšie k vyšším platom
Lekári pracujúci v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti sú o krok bližšie k tretiemu zvýšeniu platov, ktoré si vydobyli ešte za vlády Ivety Radičovej v roku 2011 v memorande. Novela zákona o zdravotnom poistení ošetruje tretiu etapu zvyšovania miezd lekárov, rozdelenú na roky 2014 a 2015. Zvýšené platy lekárov si v budúcom roku vyžiadajú 19,3 milióna eur. Rok nato táto suma vzrastie na viac ako 36,6 mil. eur. Lekár so špecializáciou by mal v budúcom roku zarobiť minimálne 20 261 eur a od roku 2015 aspoň 22 715 eur. Jeho kolega bez špecializácie by nemal ísť v nasledujúcom roku s platom pod 12 060 eur ročne. Náklady na zvýšené mzdy majú znášať zdravotné poisťovne a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.
Poplatky za vedenie úverového účtu by mali zaniknúť
Banky a iné finančné domy, ktoré poskytujú spotrebiteľské úvery, by nemali žiadať od klientov poplatky za vedenie úverového účtu. A to vtedy, ak je vedenie podmienkou úverového vzťahu a nebudú môcť pýtať poplatky za úkony, ktorých poskytnutie neslúži potrebám spotrebiteľa a slúži len potrebám finančnej inštitúcie. Vyplýva to z návrhu novely zákona o bankách, ktorú parlament prerokuje v druhom čítaní.
Dym z cigariet má zmiznúť aj z obchodných domov
Dym z cigariet má zmiznúť aj z obchodných domov. Vyplýva to z novely zákona o ochrane nefajčiarov, ktorá čaká na definitívne schválenie poslancami. Ministerstvo zdravotníctva navrhuje úplný zákaz fajčenia v obchodných domoch, to znamená aj v kaviarňach a reštauráciách, ktoré sú v nákupných centrách. V obchodných domoch bude možné zriadiť fajčiarne, ktoré však nemôžu byť v priestoroch určených na poskytovanie služieb a predaj tovaru. Okrem toho sa zakazuje fajčiť v budovách zdravotníckych zariadení a vo všetkých športových zariadeniach.
Druhá šanca na slušný život
Druhú šancu na slušný život by mohli dostať ľudia, ktorých pristihnú s drogou pre vlastnú potrebu. Taká je filozofia novely Trestného zákona, ktorou sa zákonodarcovia budú zaoberať v druhom čítaní. Trestné sadzby za drogové delikty sa paušálne nemenia smerom nadol, ministerstvo spravodlivosti navrhlo znížiť len dolnú hranicu možného potrestania za trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nim. Minimálny trest za takýto delikt by už nebol štyri, ale len tri roky väzenia. Táto zmena by totiž umožnila odsúdenému úplne sa vyhnúť väzeniu. Ak trest odňatia slobody neprevyšuje tri roky, súd môže jeho výkon podmienečne odložiť a nariadiť probačný dohľad. V takýchto prípadoch často ide o mladých ľudí, kde stačí len nepatrná odchýlka v skutkových okolnostiach a namiesto podmienečného odsúdenia musia ísť na dlhé roky do väzenia.
Situácia na trhu práce
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter prednesie v pléne Správu o aktuálnej situácii na trhu práce v SR a o opatreniach na jej zlepšenie. Minister školstva Dušan Čaplovič prednesie Správu o stave školstva na Slovensku, ktorá už čelila kritike opozičných poslancov, keďže Čaplovič ju do národnej rady predložil s desaťdňovým meškaním.
Voľba predsedu NKÚ
Po piaty raz budú zákonodarcovia v tajných voľbách voliť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), v doterajších štyroch voľbách sa im nepodarilo zvoliť navrhnutého kandidáta. Spolu plénum čaká 99 bodov programu.