BRATISLAVA 26. júna (WEBNOVINY) – Napriek tomu, že klimatické podmienky v Južnom Sudáne sú pre poľnohospodárstvo nevyhovujúce, roľníctvo zostáva hlavným prostriedkom obživy pre ľudí v krajine. Občianske združenie Savio zo Slovenska preto minulý rok v juhosudánskom okrese Maridi rozbehlo svoj projekt „Obnova poľnohospodárstva modernými technológiami „. „Hlavným zámerom projektu je naučiť miestnych obyvateľov účinne a udržateľne hospodáriť tak, aby ich vlastná poľnohospodárska malovýroba dokázala pre nich zabezpečiť obživu,“ informuje agentúru SITA projektový manažér Juraj Janto. Projekt, ktorý finančne podporil Slovak Aid sumou 185 tisíc eur, má už polovicu obdobia svojej realizácie za sebou.
„Počas prvého polroka trvania projektu bola pripravená poľnohospodárska pôda, nakúpené nástroje a stroje, osivá, sadenice. Bol vybudovaný zavlažovací systém a sfunkčnené studne,“ vysvetľuje Janto. Tým sa vytvorili predpoklady pre realizáciu poľnohospodárskych tréningov a ďalšie projektové aktivity. Uskutočnil sa výber miestnych obyvateľov do tréningového programu a realizoval sa jeho prvý 3-mesačný cyklus pre 30 účastníkov (z toho 8 žien). „Ďalej bolo zavedené poľnohospodárstvo do výučby žiakov miestnej základnej školy,“ hovorí Janto. Ako dodal, o tréningy prejavujú obyvatelia veľký záujem, preto do prvého cyklu bolo zaradených až 30 účastníkov namiesto pôvodne plánovaných 20. V súčasnosti prebieha druhý cyklus a v auguste sa predpokladá začiatok posledného. Kurzy vedú dvaja tréneri zo spolupracujúcej organizácie BRAC, jeden je Sudánec, druhý Keňan. Plánuje sa vyškoliť aspoň 60 ľudí. „Sú to zástupcovia z jednotlivých rodov, osád, ktorí by mali svoje skúsenosti odovzdávať ďalej,“ tvrdí Janto.
Foto: SITA
Foto: SITA
Foto: SITA
Foto: SITA
Foto: SITA
Hlavným problémom Južného Sudánu, ktorý 9. júla vyhlási svoju samostatnosť, je úplná závislosť poľnohospodárstva od klimatických podmienok, čiže od dostatku zrážok. Poľnohospodárstvo sa tak zväčša obmedzuje len na obdobie dažďa. „Ďalej je veľmi jednoduché, často neefektívne, aj z dôvodu pretrhnutia kontinuity v hospodárení, v dôsledku vojny a vysídľovania. Chýbajú často znalosti účinného a udržateľného hospodárenia na pôde,“ uzavrel Janto.
