Na generálnom štrajku, ktorý sa konal 27. novembra 1989, bolo dôležité najmä vyjadrenie celoštátnej jednoty a manifestácie skutočnosti, že komunistický režim stratil podporu väčšiny obyvateľstva. Pre agentúru SITA to uviedol politológ z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Tomáš Koziak. Bezprostredným dôsledkom štrajku bolo podľa neho zrušenie ústavného zákona o vedúcom postavení komunistickej strany v spoločnosti a štáte, ktoré odhlasovalo Federálne zhromaždenie 29. novembra 1989.
Nešlo len o nespokojných študentov
Koziak zdôraznil, že išlo o jednu z najdôležitejších udalostí, ktorá sa uskutočnila počas Nežnej revolúcie. „Do jeho konania vedenie Komunistickej strany Československa tvrdilo, že nespokojnosť, ktorá sa prejavovala na uliciach každodennými demonštráciami, bola najmä záležitosťou nespokojných študentov a hercov. Do generálneho štrajku sa však zapojilo 75 percent tovární, úradov, škôl a obchodov. Išlo o ohromné číslo, najmä keď zoberieme do úvahy fakt, že sa tento štrajk uskutočnil v neslobodnej spoločnosti, kde sa mu vedenie vládnucej komunistickej strany snažilo všemožne zabrániť, najmä medzi baníkmi a robotníkmi, či už v podobe výziev o hospodárskych škodách alebo vyhrážaním sa priamo v štrajkujúcich inštitúciách,“ priblížil politológ.
Koniec vlády jednej strany, skandovali ľudia pred 30 rokmi na štrajku v Československu (video)
Generálny štrajk so 75 percentnou účasťou bol podľa neho výnimočnou záležitosťou, ktorá reagovala na výnimočnú situáciu. „Nie je bez zaujímavosti, že v našej histórii sa takéto štrajky konali len dva. Jeden vo februári roku 1948, ktorý pomohol komunistickej strane získať monopol moci a druhý v Novembri 1989, ktorý ju tohto monopolu zbavil,“ objasnil Koziak.
Dodal, že odhadnúť to, či sa u nás opäť niekedy vytvoria podmienky, ktoré by zmobilizovali ľudí k takémuto veľkému prejavu nespokojnosti, ktorý bude mať podobu generálneho štrajku, bolo náročné. „Radšej si však prajme, aby také podmienky už nikdy viac nenastali,“ doplnil.
Výmena politikov vo voľbách
Na otázku agentúry SITA, kam sa Slovensko za posledných 30 rokov posunulo, vyzdvihol najmä demokratickú vládu, slobodnú súťaž politických strán a vytvorené mechanizmy na dodržiavanie ľudských a občianskych práv.
„Hoci ľudia môžu mať často a oprávnene z politiky zlé pocity, nie je to určite chyba demokratických inštitúcií a zmien, ktoré priniesol November 1989. Je to iba vecou zlyhaní niektorých politikov,“ myslí si Koziak. Zároveň uviedol, že jednou z hlavných vymožeností, ktoré s Novembrom 1989 prišli, sú aj slobodné voľby.
„Občania v nich môžu vymeniť politikov, s ktorými nie sú spokojní. Ak to nevyužijú, či už z dôvodu nevolenia, alebo zlého výberu, tak je to len ich chyba, ktorú však môžu ďalšími voľbami napraviť. Toto bolo pred rokom 1989 nemysliteľné. Vedúca úloha komunistickej strany bola garantovaná ústavou a kritici režimu, častokrát aj s ich rodinami, boli vládnou mocou rôznym spôsobom šikanovaní, či dokonca súdení a trestaní,“ uzavrel politológ.