BRATISLAVA 18. januára (WebNoviny.sk) – Budúca kohézna politika Európskej únie po roku 2020 by mala byť administratívne menej náročná a viac orientovaná na menej rozvinuté regióny v členských krajinách. Informoval o tom vo štvrtok podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini po stretnutí s eurokomisárkou pre regionálnu politiku Corinou Creţu v Bratislave.
Tá začala na Slovensku sériu návštev v niektorých členských štátoch v súvislosti s prípravou nového finančného rámca EÚ, ktorého prvý návrh by mala Európska komisia predložiť v máji.
Viac výsledkov, menej byrokracie
„Aby bolo možno menej priorít a viac flexibility pri tom, čo si krajina za svoje priority vyberie,“ povedal Pellegrini o predstavách SR pre budúce programové obdobie. Kontrola projektov by sa podľa neho mala týkať viac samotných výsledkov, či bol projekt realizovaný, naplnil očakávania, a menej administratívnych procesov.
Kompetencie Pellegriniho úradu sa rozšíria, bude koordinovať aj nástroje podpory Európskej únie
„Do rokovaní ideme s tým a informovali sme o tom komisárku, že SR v plnej miere podporuje zachovanie významnej pozície kohéznej politiky v rámci budúceho viacročného finančného rámca, resp. rozpočtu EÚ po roku 2020,“ uviedol Pellegrini.
Eurokomisárka Creţu taktiež očakáva náročné rokovania o budúcom rozpočte EÚ v Európskej rade aj Európskom parlamente. „Prvé rozhovory sme začali už počas slovenského predsedníctva v EÚ. Medzi výzvami, ktoré vnímam pri príprave rozpočtu, je zmena, ktorá môže byť spôsobená odchodom Veľkej Británie z EÚ,“ povedala Creţu. Za ďalšie výzvy označila migráciu, bezpečnosť a zmeny reality.
Navýšenie príspevku do rozpočtu EÚ
Bez ohľadu na to, aký veľký bude rozpočet EÚ, keďže po odchode Veľkej Británie môže byť menší, SR má záujem, aby výdavky na kohéznu politiku predstavovali opäť aspoň tretinu európskeho rozpočtu.
„A to je veľmi dôležité. Oficiálna pozícia SR počíta aj s tým, že v prípade, že by prebiehali diskusie o možnom navýšení príspevkov jednotlivých členských krajín do spoločného rozpočtu, SR je ochotná diskutovať o možnom navýšení svojho vlastného členského príspevku do rozpočtu EÚ,“ povedal Pellegrini.
O železničné spojenie na trase Nitra – Bratislava je záujem, opodstatnenosť výstavby určí štúdia
Slovensko chce byť aktívnejšie pri nasledujúcich diskusiách na úrovni EÚ. Diskusia podľa vicepremiéra nebude ľahká, keďže viaceré krajiny si myslia, že kohéznu politiku treba postupne utlmovať a členské krajiny si majú poradiť so svojimi problémami samy.
Solidarita medzi členskými štátmi
„Sme presvedčení, že kohézna politika musí zostať hlavnou investičnou politikou, veď len v tomto programovom období je v EÚ investovaných viac než 350 miliárd eur,“ dodal Pellegrini. Návrh východiskovej pozície SR k politike súdržnosti EÚ po roku 2020 schválila vláda v stredu 17. januára.
Eurokomisárka ocenila, že SR ako čistý príjemca finančných prostriedkov EÚ, môže poskytnúť užitočné informácie, ktoré získala pri využívaní kohéznej politiky a môže prispieť k jej ďalšiemu formovaniu a k prípadným zmenám.
„Moja návšteva v Bratislave je výborná príležitosť na to, aby sme mohli vyjadriť, ako sme spokojní s pokrokmi, ktoré dosiahla SR za uplynulých desať rokov,“ dodala Creţu. Kohézna politika podľa nej vyjadruje jeden z cieľov EÚ, a to solidaritu medzi členskými štátmi z hľadiska financovania. Politika súdržnosti EÚ po roku 2020 bola aj témou stretnutia eurokomisárky pre regionálnu politiku s premiérom Robertom Ficom.
