BRATISLAVA 6. septembra (WEBNOVINY) – Diskusiou k novele zákona o sociálnom poistení otvoria poslanci štvrtý deň 23. schôdze parlamentu. Zákonodarcovia prerokujú aj dva návrhy zákonov, ktorými rezort vnútra mení volebné kódexy.
Politické strany by mali po novom na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac tri milióny eur, kandidáti na prezidenta maximálne pol milióna eur a nezávislí kandidáti na predsedov samosprávnych krajov najviac štvrť milióna eur rovnako ako kandidáti na primátorov Bratislavy a Košíc.
Všetci budú povinne zverejňovať údaje nielen o tom, koľko peňazí na kampaň minuli, budú tiež musieť informovať, odkiaľ peniaze majú. Zákon umožní prijímanie finančných darov stranou výlučne prevodom na účet strany. Zavádza evidenciu o daroch a darcoch na webovom sídle politickej strany, sprísňujú sa pravidlá pre prijímanie darov a ich evidenciu.
Volebná legislatíva znižuje demokratickosť, tvrdí KDH
Vládou predkladaná volebná legislatíva má podľa predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Hrušovského znaky znižovania demokratickosti, objektívnosti a transparentnosti všetkých volieb, ktoré sa konajú. Ako povedal v piatok na tlačovej besede, spôsob, akým Smer-SD predložil návrhy volebných zákonov, je zlý.
„Minister vnútra Robert Kaliňák hovorí, že otvorí priestor na diskusiu, ale vždy to bolo tak, okrem obdobia Vladimíra Mečiara, že sa otvorila o takýchto zmenách diskusia. „Smer zvolil zlý procesný spôsob. Očakával som, že diskusiu otvorí predtým. Táto legislatíva sa týka nie jednej strany, ale všetkých. Čakal som preto, že diskusia bude pred predložením zákonov do NR SR,“ povedal s tým, že žiada Kaliňáka, aby zvážil či nie je zákony lepšie stiahnuť, zvolať zástupcov strán a po diskusii ich spoločne opäť predložiť.
KDH sa nebráni podľa Hrušovského zmene volebnej legislatívy, ale nie tak, že Smer pri absolútnej väčšine využije prispôsobenie pravidiel sebe. „Volebná legislatíva je najcitlivejším rozhodnutím. Ak sa ho odváži urobiť len jedna strana, hrozí riziko, že sťaží pozíciu iným politickým stranám,“ dodal.
Kresťanskodemokratickému hnutiu podľa podpredsedu Pavla Abrhana prekáža v zákone napríklad zákaz vedenia negatívnej kampane iným subjektom ako sú politické strany. Upozornil, že Smer-SD nasľuboval istoty, ak však živnostníci alebo učitelia budú chcieť vyhodnotiť ich plnenie, nebudú môcť prezentovať svoje stanovisko.
KDH nemá podľa neho problém so stanovením maximálnej sumy použitej na predvolebnú kampaň. „Problémom však je kontrola exekutívou, teda ministerstvom financií,“ zdôraznil s tým, že kontrolovať bude ich použitie nominant Smeru. „To je znižovanie demokracie,“ povedal.
Kontrolu by mala mať na starosti nezávislá inštitúcia. Za návrat späť považuje Abrhan zákaz zverejňovania prieskumov 21 dní pred voľbami a zavedenie predvolebného moratória, aj keď sa ukázalo, že nie sme schopní kontrolovať jeho dodržiavaní.
Volebné zákony preferujú vládne strany, myslí si Žitňanská
Volebné zákony predložené vládou preferujú podľa predsedníčky poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucie Žitňanskej vládne strany, pretože sú tak nastavené.
Ako povedala v piatok na tlačovej besede, volebné kódexy sú vážna politická téma, ktorá sa týka ľudí. “Dotýka sa ich šancí mať zástupcov takých, akých chcú mať,“ povedala s tým, že volebnými pravidlami sa dá manipulovať v prospech vládnych a veľkých strán.
Žitňanská pripomenula, že aj Smer-SD sa podpísal pod dokument Transparency International podporiť sprísnenie pravidiel financovania strán. Smer-SD sa zaviazal tiež iniciovať diskusiu k zmenám volebného systému. „Neprebehla normálna diskusia so stranami. Minister vnútra Robert Kaliňák zákony dal síce na pripomienkové konanie, ale cez prázdniny. Návrh neobsahuje žiadnu zmenu financovania volebných kampaní a strán,“ zhrnula výhrady Žitňanská.
Vláda sa podľa nej vybrala cestou zákazov, stanovením moratórií, zákazom občianskych kampaní, stanovuje limity na kampane. „To vytvára situáciu, že máme veľa zákazov, ktoré kontrolovať bude Kažimír s Kaliňákom. My sa musíme spoľahnúť, že budú rovnako Fica aj opozičných kandidátov. Na to sa spoliehať nemôžeme,“ vyhlásila.
Zákon sa bude podľa Žitňanskej týkať aj prezidentských volieb. „Ak Kiska, alebo Prochádzka budú musieť zarátať výdavky, ktoré mali aj doteraz, nebudú mať peniaze pred voľbami na to, aby kampaňovali. Občianske združenia nebudú môcť vstúpiť do kampane, ako sme videli v ČR. Na druhej strane, ak Fico alebo Lajčák prekročia výdavky, bude to kontrolovať Kažimír, čo bude príjemná idylka,“ vyhlásila s tým, že predložené zákony sú šité na mieru Smeru vo voľbách, ktoré nás čakajú na budúci rok.
Kaliňák návrhy podľa Žitňanskej označil za pracovné. „Ja si vyprosím, aby mi vláda predkladala pracovné návrhy. Preto som navrhla, aby ich vrátila snemovňa vláde na prepracovanie,“ dodala.
Lipšic tvrdí, že právo voliť pre odsúdených je fackou ich obetiam
Návrh na zavedenie aktívneho volebného práva pre všetkých odsúdených je podľa nezaradeného poslanca NR SR Daniela Lipšica prejavom neúcty k obetiam a pozostalým, ktorí môžu ťažko akceptovať, aby ľudia, ktorí často brutálnym spôsobom pripravili o život ich najbližších, rozhodovali o tom, kam bude táto krajina smerovať.
Ako povedal Lipšic v piatok novinárom, doteraz to bolo tak, že tí, ktorí spáchali obzvlášť závažné zločiny, kde je minimálna hranica trestnej sadzby desať rokov, nemali volebné právo. To je podľa neho správne. „Najbrutálnejší vrahovia by nemali rozhodovať o osude tejto krajiny,“ konštatoval.
Lipšic pripomenul, že s obdobným návrhom prišiel minister vnútra Robert Kaliňák aj v čase prvej vlády Roberta Fica. Vtedy to neprešlo. „Je to vec hrubej nevšímavosti alebo zámeru. Je to facka všetkým obetiam násilnej trestnej činnosti, aby takéto osoby dostávali rovnakú možnosť rozhodovať o osude krajiny ako tí, ktorí slušne žijú. Preto je tento zákon neprijateľný,“ uviedol.
Odmieta zdôvodnenie ministerstva, že takúto úpravu vyžaduje štrasburská judikatúra. „To je lož a nezmysel,“ povedal s tým, že rozhodnutie štrasburského súdu sa týka toho, že štát nemôže zbaviť volebného práva všetkých odsúdených paušálne. „Ale vôbec neznamená, že musí priznať volebné právo všetkým odsúdeným, to je nezmysel,“ dodal.
Cieľom Smeru-SD je podľa ďalšieho nezaradeného poslanca NR SR Juraja Miškova obmedziť vo voľbách hlas občana. Poukázal na to, že občianske združenia sa podľa vládneho návrhu nebudú môcť vyjadrovať vo volebnej kampani k politickej situácii. „Takéto niečo považujeme za neprípustné, ale aj protiústavné, pretože to obmedzuje slobodu prejavu,“ uviedol Miškov.
Volebné právo odsúdených pripomenula generálna prokuratúra
Vypustenie prekážky volebného práva pre osoby odsúdené za obzvlášť závažné trestné činy sa do návrhu zákona premietlo na základe zásadných pripomienok Generálnej prokuratúry SR, ktorá argumentovala viacerými rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva v týchto veciach.
Ministerstvo vnútra SR tak reagovalo na piatkové vyhlásenia nezaradeného poslanca NR SR Daniela Lipšica, podľa ktorého je zavedenie aktívneho volebného práva pre všetkých odsúdených prejavom neúcty k obetiam a pozostalým.
Reakciu agentúre SITA poslal tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra.