V obchode s vínom sa celosvetovo točí obrovské množstvo peňazí a to určite láka zločincov každého typu, aby si z tohto koláča odkrojili. Nie sú to však vždy iba zločinci, alebo ľudia mimo obchodu s vínom, kto si bezprácne prilepšuje. Často sú to aj samotní vinári, vinohradníci, či obchodníci s vínom, kto si vylepšuje finančnú bilanciu.
Najjednoduchší spôsob falšovania je prelepiť etiketu a razom sa stane z vína za 1 euro víno za 100. Týmto spôsobom sa falšujú špičkové Bordeaux, aj talianske supertoskánske vína. Príkladom môže byť správa z roku 2000, kedy talianska polícia zhabala 16 000 fliaš falošného vína Sassicaia, ktorého predajná cena je asi 100 eur za fľašu. Jednoduchá kalkulácie hovorí, že išlo o potenciálny biznis za viac ako milión euro. Etikety aj kapsule na hrdle boli veľmi profesionálne napodobnené, i keď nie nerozoznateľné od originálu. Ale keď turista nemá na porovnanie originál, zaplatí za to, čo vidí.
Nie je to len taliansky šport. Najčastejšie falšovanými vínami sú Bordeaux a práve tie najdrahšie, Chateau Petrus je najlepší terč. Dobrým teritóriom na ošklbanie nevedomých kupujúcich je napríklad stránka eBay, kde nie je možné zblízka si pozrieť nakupovaný tovar. Aktuálne balenia drahých vín totiž sťažujú ich napodobňovanie. Nápisy bývajú vystúpené a používajú sa metalické farby, ktoré sa nedajú jednoducho vytlačiť na bežnej tlačiarni. Aplikuje sa veľa postupov používaných pri ochrane bankoviek, ale uplatňujú sa aj špecifické metódy ochrany pôvodu vína. Fľaše sa pieskovaním označujú unikátnym kódom pre každú jednu fľašu a pri predaji od výrobcu sa archivuje kód a meno odberateľa. Týmto spôsobom si môže zákazník vystopovať každú fľašu cez všetkých sprostredkovateľov až k výrobcovi. Ďalšie metódy používajú rôzne „neviditeľné“ označenia, ako farby viditeľné iba v infračervenom spektre a podobne. Nie každý výrobca zverejňuje celý rozsah ochranných prvkov, aby predišiel ich napodobňovaniu. Milým spôsobom označuje svoje vína francúzska firma Chapoutier, ktorých etikety majú názov vína aj v braillovom písme. Jednak praktické pre nevidomých, ale neokopírovateľné na kancelárskej tlačiarni.
Druhá kategória podvodov s vínom je podstatne pestrejšia ako tá prvá. Pri výrobe kvalitných vín existujú nejaké pravidlá, ktoré musí výrobca dodržiavať, aby sa mohlo víno volať tak alebo inak. Iné pravidlá sú Alsasku, iné vo Wachau. Zvyknú sa nazývať apelačné a diktujú použité odrody a miesta ich pestovania. A zákazník očakáva, že vinári, pod dohľadom legislatívy tieto pravidlá dodržiavajú. Aby sa mu nestalo, že zaplatí za merlot z Bordeaux a dostane frankovku z Moravy s cenovým rozdielom 1000%. V celkových objemoch sa takéto drobné rozdiely naskladajú až do výšky miliónov euro.
V roku 2009 sa prevalil úsmevný škandál. Americký vinársky konglomerát Ernest & Julio Gallo nakupoval vo Francúzsku pinot noir (rulandské modré) z oblasti Languedoc, známej veľkoprodukciou lacných vín. Toto hrozno sa používalo do populárneho vína s menom Red Bicyclette. Problém nastal vtedy, keď si francúzske úrady uvedomili, že z Languedocu vyvážajú asi päťkrát viac pinot noiru, ako sa ho tam urodí. Tento biznis fungoval viac rokov a objem obchodu sa pohyboval na úrovni štyroch miliónov dolárov. Namiesto drahšieho pinot noiru sa dodával lacnejší merlot alebo syrah. Zarážajúce na tom je, že jeden z najväčších výrobcov vína na svete – Ernest & Julio nie je schopný rozoznať syrah od pinot noiru. Smutné zistenie. Ak porovnáte, zistíte prečo.
Ďalší nedávny škandál s vínom pochádza z Talianska, konkrétne z Toskánska. Brunello di Montalcino je víno, ktoré sa vyrába zo 100% odrody sangiovese. V roku 2007 padlo podozrenie, že Brunello 2003 výrobcovia nadstavovali inými odrodami. Ako znesvätenie sa dokonca spomínali prímesy dovozových odrôd ako cabernet sauvignon. Polícia obsadila niekoľko skladov výrobcov vín. Keď sme tému preberali s miestnymi, tí sa len usmievali a tvárili sa, že v Taliansku je to normálne. V Taliansku sa nepatrí niečo takéto rozoberať na verejnosti. No ale zapojil sa do toho aj americký úrad známy pod skratkou BATFE (Bureau of Alcohol, Tobacco, Firearms and Explosives). Táto inštitúcia sa s nikým nebabre a šmahom ruky zakázala dovoz Brunella do USA, z dôvodu klamania spotrebiteľov. Treba si uvedomiť, že Spojené štáty sú najdôležitejším exportným trhom pre výrobcov Brunella di Montalcino. Situácia sa riešila na ministerskej úrovni. Padli nejaké pokuty, ale obchod beží ďalej, nikto nebol odsúdený. V tomto prípade asi talianske vplyvné kruhy uhrali remízu s BATFE. Odhadovaný objem falšovaného vína bol 10 miliónov litrov. (Na porovnanie, na Slovensku sa ročne spotrebuje 60 miliónov litrov vína.)
No ale po príklady netreba chodiť ďaleko. Aj u susedov v Česku mali v roku 2010 škandálik týkajúci sa milióna litrov vína. Firma Templářské sklepy Čejkovice mala problém dokázať pôvod hrozna na výrobu svojich vín. Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia zistila, že firma nakúpila 1250 ton hrozna od sprostredkovateľa, ktorý nedokáže zdokumentovať jeho pôvod. Víno malo byť stiahnuté z obehu.
A čo u nás doma? Sme úplne čistí alebo to ešte nikto neskúmal? Dnes sa na Slovensku deklaruje 90% akostných a prívlastkových vín z celkovej produkcie. Akú kvalitatívnu úroveň reprezentujú akostné vína? Na akú garantovanú úroveň kvality sa môže spoľahnúť slovenský spotrebiteľ? Napríklad, ozvali sa someliéri, ktorým sa zdá slovenský akostný Müller-Thurgau 2010 podobný talianskemu verdicchiu alebo frankovka španielskemu tempranillu. Hlavne pri vínach z ťažkého ročníka 2010, kedy sa u nás toho veľa neurodilo to vyzerá, že objemy sa nadstavovali niečím z dovozu. Zmysly sa nedajú oklamať nápisom na etikete. Ale v tomto prípade oficiálne orgány nič neriešia.
