Pred rokom súťažil pod piatimi olympijskými kruhmi. Bol prvým športovcom, ktorý Slovensko reprezentoval na olympiáde v skateboardingu.
O tom, čo ho k tomuto športu priviedlo, ako si spomína na olympiádu, aj o svojich plánoch do budúcna porozprával v rozhovore pre agentúru SITA košický rodák, skateboardista Richard Tury. „Ku stateboardingu som sa dostal, keď som mal šesť rokov,“ začína Tury rozprávanie. K tomuto športu ho priviedla play station a hra Tony Hawk’s Pro Skater 2.
Šport, ktorý videli v hre, chceli s partiou kamarátov zo sídliska vyskúšať aj v reálnom svete. Písal sa vtedy rok 2000. „Začal som aj s futbalom, ale tam ma štvalo to, že tam bol tréner. A potom prišiel skate, a odvtedy sa venujem čisto len tomu,“ hovorí na margo toho, či v detstve vyskúšal i iné športy. Dodal ale, že neskôr vyskúšal aj snowboarding, rekreačne, aj plávanie, a tiež športy, ktoré sú súčasťou telesnej výchovy v škole. „Ale inak čisto len skateboarding,“ podotýka slovenský olympionik.
O skateparky je záujem
Podmienky pre skateboarding na Slovensku sa podľa jeho slov za ostatné roky zmenili. „Povedal by som, že v minulosti to bolo horšie, skateparky na Slovensku sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Keď som začínal, skatepark ani v Košiciach nebol, vznikol až po dvoch rokoch. Takže naozaj tých skateparkov bolo zopár, a keď už boli, tak boli väčšinou drevené. Tým, že máme na Slovensku zimu, sa prekážky vplyvom počasia ničili. Na tú dobu, aká bola, si myslím, že to bolo pre nás postačujúce,“ poznamenal.
Dodal, že v posledných rokoch sa skateparky stavajú takmer v každom väčšom meste, a teda väčšina väčších miest má už aspoň jeden betónový skatepark. „Rastie to a začína to ísť dobrou cestou, je o tie skateparky záujem,“ skonštatoval.
Slovenský olympijský reprezentant je ale toho názoru, že na Slovensku chýba skateboardová hala, keďže v zime sa daný šport nedá vykonávať vo vonkajšom prostredí. Tury podľa svojich slov vníma aj rastúci záujem detí a mládeže o skateboadring, poznamenáva ale, že málokto sa mu vydrží venovať dlhodobo.
„Väčšinou sú to takí hobby skejťáci, keď už s tým začnú. Aj preto zatiaľ za posledné roky nejaký nový talent na Slovensku nevznikol. Myslím, že je to aj v iných športoch. Ale záujem o to je, skateparky sú v poslednom čase plné,“ vraví.
Skateboarding nie je až tak finančne náročný
Dôvod, pre ktorý pri tomto športe mladí dlhodobo nevydržia, vidí Tury najmä v tom, že je veľmi náročný. „A hlavne, ak v tom niekto chce pokračovať, zlom nastane pri tom, či sa tým dokáže uživiť. A to si človek musí vybrať, pretože každý z niečoho potrebuje žiť,“ poznamenal a dodal, že na otázke obživy sa to zrejme láme aj pri iných športoch.
Problém vníma aj v tom, že ľudia možno nedokážu vyjsť zo svojej komfortnej zóny a obetovať tomu viac, aj keď možno majú talent.
Skateboarding podľa jeho slov nie je, v porovnaní s inými športami, až tak finančne náročný. „Keď sa to tak vezme, jeden celý skate si človek vie na začiatku kúpiť aj za sto eur. Potom, keď už jazdí na nejakej úrovni, tak sa menia dosky. Skateboardová doska, ktorá sa na tom ničí, môže niekomu vydržať mesiace a niekomu pár týždňov. Samotná doska stojí zhruba 30 až 40 eur,“ vysvetľuje Tury.
Poukázal aj na to, že skateparky sú väčšinou dostupné bezplatne, kým v iných športoch je potrebné zaplatiť si napríklad vstupy do hál. „Nie je to finančne veľmi náročný šport. Náročné ale je, ak to človek chce robiť vrcholovo, pretože tam je potrebné cestovať za lepšími podmienkami a zlepšovať sa v zahraničí,“ podotkol.
Ideálne podmienky v Kalifornii
Slovenský reprezentant dodal, že na Slovensku sú síce určité podmienky, no cesta k vrcholovému zápoleniu v skateboardingu vedie cez podmienky, aké sú v zahraničí. Vtedy je to už náročnejšie na financie. Ideálne podmienky na trénovanie sú podľa jeho slov v Spojených štátoch amerických, konkrétne v Kalifornii. Svoju rolu pri tom zohráva aj počasie.
„Celoročne sa tam dá jazdiť, lebo je tam teplo. A skateparkov je tam veľmi, veľmi veľa,“ vraví. „Z Európy by som určite spomenul Barcelonu alebo aj Holandsko,“ dodal s tým, že ho prekvapil Dubaj. „Vzniklo tam plno skateparkov. Komunita je tam nová, ten šport je tam ako v začiatkoch u nás, pred 30 rokmi,“ pokračuje Tury, poukazujúc ale, že sa rozvíja.
„Skateboarding je nebezpečný šport, zranenia k nemu patria,“ zdôraznil slovenský reprezentant. „Z toho skatu padáme denno-denne. Telo sa opotrebúva a vždy sa môže stať nešťastná náhoda. Je to dosť extrémny šport a rizikový, pokiaľ ide o zranenia,“ dodal. Tury má sám skúsenosti so zraneniami. „V pravej ruke mám v zápästí titán, zlomil som si ho dvakrát. Lakeť som mal zlomený a dvakrát operovaný. Teraz už mám umelý kĺb. Pádov bolo plno, napríklad som nešťastne spadol na hlavu. Zachránila ma šiltovka, pred zlomeným nosom a vybitými zubami. Mal som veľké šťastie,“ priblížil.
Dodal, že po 25 rokoch sú kĺby už opotrebované, neraz mal vyvrtnuté členky či narazené päty. „Dalo by sa to vymenovávať dlho,“ vraví.
Priateľská atmosféra na olympiáde
Richard Tury vlani reprezentoval Slovensko na letnej olympiáde v Paríži, kde obsadil konečné piate miesto. „Keď som začínal jazdiť nebol to olympijský šport, stal sa ním v roku 2016. Aj to pre mňa bola motivácia, keďže ma bavilo, a aj baví, súťaženie, povedal som si, že by som to určite chcel vyskúšať. Vtedy som ešte nevedel, čo všetko to obnáša. Do Tokia som sa nedostal,“ spomína športovec.
To, že sa zúčastnil na olympiáde v Paríži, zhodnotil ako jednu z najvýznamnejších životných skúseností. „Bolo to pre mňa celé nové. Aj tá motivácia, že je to raz za štyri roky. Trénovať na jeden konkrétny deň počas štyroch rokov je tiež zaujímavé, keďže ten deň sa môže a nemusí podariť,“ približuje skúsenosť s olympiádou.
Tury dodal, že ho poháňalo aj to, že bol prvým slovenským reprezentantom v skateboardingu na olympiáde. „Myslím, že aj na Slovensku dosť zarezonovalo to moje piate miesto a tento šport sa dostal do povedomia,“ nazdáva sa. Dodal, že aj to mu dodalo motiváciu makať ďalej a možno aj ukázať mladým, že aj v tomto športe sa dá preraziť.
Atmosféra na olympiáde bola podľa jeho slov priateľská, najmä medzi skateboardistami. „Atmosféra bola priam rodinná. Sme jedna komunita, každý každého pozná. Samozrejme, je v tom aj rivalita, ale stále to bolo v rámci toho priateľského. Čo ma fakt prekvapilo, mimo toho súťaženia, bola olympijská dedina, nemyslel som si, že tam bude taká atmosféra. Zo všetkého som bol v prvé dni prekvapený a cítil som sa ako malé dieťa, pretože som nikdy nezažil takú veľkú komunitu športovcov na jednom mieste,“ vracia sa slovenský olympionik k spomienkam spred roka.
Boj o ďalšiu olympiádu
Tury dodal, že ak mu to dovolí zdravie, rád by sa pokúsil kvalifikovať aj na ďalšie letné olympijské hry, ktoré by mali byť o tri roky v americkom Los Angeles. „Motivácia tam je, chcel by som sa zúčastniť ešte aspoň na jednej olympiáde,“ dodal.
V súvislosti so súťažnými podujatiami tiež priblížil, že v tomto roku sa mu podarilo zasúťažiť si na podujatí Tampa Pro. Ide o jednu z najlegendárnejších profesionálnych skateboardových súťaží na svete. „Toto som si už splnil. A ďalší sen je spomínaná olympiáda. Hlavne sa chcem baviť, užívať si to a byť zdravý. Uvidíme, čo to ešte prinesie do života,“ vraví. „Tento rok ma čaká ešte zopár súťaží,“ uviedol, spomenul napríklad olympijskú kvalifikáciu v Japonsku, ktorá by sa mala konať koncom tohtoročného novembra, ale aj rôzne svetové poháre.
Mladým ľuďom, ktorí by sa skateboardingu chceli venovať, odkazuje, že ak si to skúsia, nech majú veľkú dávku trpezlivosti, lebo je to ťažké. „Nielen sa naučiť jazdiť, ale aj skákať na tom skate a robiť triky,“ dodal. „Takže trpezlivosť. A hlavne, keď si to skúsia a chcú v tom niečo dokázať, tak nech sa do toho nehrnú s tým, že chcú získať sponzorov alebo popularitu. Nech ich to najmä životne naplní. Úspechy sú bonusy, priorita je, nech ich to baví a prináša im to do života šťastie,“ uzavrel.
