BRATISLAVA 3. júna (WEBNOVINY) – Ku kúpaniu nabáda pranostika „Na Božie telo skoč do vody smelo„. S týmto sviatkom však súvisí viacero ľudových múdrostí. Napríklad Ak je na sviatok Božieho tela dážď, aj žatva bude daždivá. Podľa predpovede počasia však vyzerá, že dažďa sa počas žatvy báť nebudeme musieť. Hovorí sa tiež, že ak sa na tento sviatok zadaždí, môže byť pomenej orechov.
Aj ďalšia pranostika sa viaže k dažďu na sviatok Božieho tela. „Ak na Božie telo zmoknú na oltároch venčeky, na lúkach budú moknúť devečky – hrabačky„. Naopak, pekné a jasné počasie na sviatok Božieho tela prináša veľa radosti a signalizuje vraj dobrý rok. Vyjadruje to „Jasný deň na Telo Pána vždy poteší hospodára„.
Sviatok je oslavou daru eucharistie a úcty k Spasiteľovi skutočne prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti oltárnej. Viera v skutočnú prítomnosť Krista vo Sviatosti oltárnej bola v 11. a 12. storočí napádaná rozličnými heretickými výhradami, na vyvrátenie týchto bludov bol zvolaný všeobecný Štvrtý lateránsky koncil, ktorý v r. 1215 opätovne potvrdil a slávnostne vyhlásil, že Kristus je skutočne prítomný v chlebe a víne, ktoré sa premieňa na jeho telo a krv, keď kňaz nad nimi vysloví slová premenenia.
Svätá Juliana z Liége (1192-1258), sestra a neskôr opátka kláštora Mt. Cornillon, bola hlavnou predstaviteľkou hnutia za zavedenie sviatku Božieho tela. Pre svoje snahy získala mnohých kňazov i biskupa Roberta de Thourote, ktorý v roku 1246 dal súhlas na slávenie tohto sviatku v diecéze Liége. Jedným z arcidiakonov v katedrále v Liége bol aj Jacques Panteleon, ktorý sa stal v r. 1261 pápežom Urbanom IV. Encyklikou Transiturus de hoc mundo v roku 1264 rozšíril slávenie tohto sviatku na celú cirkev.
Spočiatku sa slávnosť konala len v chrámoch. Pápež Ján XXII. ju upravil tak, že sa má konať so sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Sviatosť oltárna. Tradícia procesií teda odpradávna sprevádza jeden z najväčších cirkevných sviatkov, ľudovo nazývaný Božie telo. Tajomstvo Ježišovho tela a krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno, veriaci v procesii na čele s kňazom symbolicky oznamujú svetu nosením monštrancie s kúskom premeneného chleba ulicami dedín a miest. Postupne sa zastavujú pri štyroch oltároch, symbolizujúcich štyri svetové strany. Oltáriky vytvoria rodiny pred svojimi domami zo zelene, kvetov a domácich devocionálií – obrázkov, krížikov, ružencov, medailónov. Deti na znak úcty a lásky k Bohu sypú na cestu lupene kvetov.