BRATISLAVA 1. septembra (WebNoviny.sk) – Text súčasnej ústavy je pre fungovanie moderného demokratického štátu postačujúci a ak niekde v ústavnom systéme pociťujeme určité deficity, tak sú skôr v napĺňaní ústavy.
Pre agentúru SITA to povedal právny historik Právnickej fakulty Univerzity Komenského Miroslav Lysý.
„Ústavný systém nemožno hodnotiť len podľa textu ústavy, ale aj podľa ústavnej praxe. Skúsenosti za posledné štvrťstoročie z mnohých oblastí nám ukazujú, že ani sebelepšia legislatíva nezabezpečuje žiaduce fungovanie štátnych orgánov,“ zdôraznil. Zlepšiť by sa podľa Lysého mohlo dodržiavanie zmyslu ústavy.
Slováci si štátnym sviatkom pripomínajú najdôležitejší zákon
„Dodnes, napríklad, nemáme podrobnú úpravu práva na štrajk, hoci ústava explicitne odkazuje na zákon. Z ústavy tiež vyplýva, že Slovenská republika má nepriamu formu demokracie, v ktorej občania uplatňujú svoju moc prostredníctvom volených zástupcov. Dôsledky volebného systému a systému politických strán však často vyvoláva v občanoch pocit, že poslanci parlamentu nezastupujú ich, ale skôr záujmy straníckych sponzorov,“ skonštatoval.
Čo sa týka zmien ústavy na pôde parlamentu, súčasné parlamentné kvórum 90 poslancov je podľa Lysého postačujúce. „Takáto kvalifikovaná väčšina patrí k našej ústavnej tradícii a zrejme nie je dôvod na tom niečo meniť. Väčšia rigidita ústavy by sa dala dosiahnuť dvojtretinovou väčšinou alebo prostredníctvom druhej komory parlamentu, ako je to napríklad v Českej republike,“ povedal Lysý s tým, že o zmysluplnosti jej zriadenia je možné pochybovať. Na strane druhej je však podľa neho treba tiež zamyslieť sa, či sa text ústavy v poslednej dobe nemenil príliš často. „Bolo by dobré, ak by sa menila uvážene a neriešila sa v nej, povedzme, preprava balenej vody,“ uviedol.
Pokiaľ ide o zmeny nevyhnutné v ústave, Lysý sa prihovára za ustanovenie, ktorým by bolo možné uznesením pléna NR SR skrátiť jej volebné obdobie. „V súčasnosti sa to v prípade nutnosti robí vždy ad hoc pripraveným ústavným zákonom a tento postup je na hrane princípov právneho štátu, ak nie za hranou,“ dodal.
, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu, prijali 1. septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR). Tretieho septembra 1992 ju na Bratislavskom hrade podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar.
Slovensko si teda pripomína 24. výročie prijatia ústavy, základného zákona štátu. Ústavu tvorí súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu. Väčšia časť ústavy vstúpila do platnosti 1. januára 1993, teda v deň vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Samostatný štát vznikol po rozdelení česko-slovenskej federácie.
