BRATISLAVA 8. septembra (WEBNOVINY) – Ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská zamlčuje pravdu v prípade pripomienkového konania k zákonu o Súdnej rade SR. „Tvrdenia, že na rozporovom konaní na Ministerstve spravodlivosti SR sa zúčastnil úradník Najvyššieho súdu, ktorý ju nepresvedčil, sú hrubým klamstvom. Rozporového konania, ktoré sa uskutočnilo spoločne v jednom termíne pre Najvyšší súd Slovenskej republiky a Súdnu radu Slovenskej republiky sa zúčastnila predsedníčka správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a členka Súdnej rady Ida Hanzelová, ktorú sprevádzal úradník Najvyššieho súdu SR,“ tvrdí predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin. Ten dodal, že boli predložené odborné a vecné argumenty, na ktoré nedokázalo ministerstvo spravodlivosti reagovať a vyvrátiť ich.
„Spochybňovať odbornosť jednej z najväčších kapacít na správne právo na Slovensku považujem už za silnú kávu. Pani ministerka Žitňanská by mala radšej odborne reagovať na riziká protiústavnosti jej návrhu, na ktorú upozorňuje celý rad odborníkov a ústavných právnikov a nie donekonečna opakovať tri mediálne frázy,“ uzavrel Harabin.
Predseda Najvyššieho súdu SR, ktorý sa v utorok neúspešne snažil vystúpiť v parlamente k predkladanému návrhu novely zákona o Súdnej rade SR, nevyužil podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej legitímny priestor povedať svoje pripomienky k návrhu. „Musím povedať, že na rozporové konanie k zákonu o súdnej rade poslal pán predseda najvyššieho súdu subalterného úradníka zo svojej kancelárie. Čiže tento priestor na vážnu diskusiu nebol využitý,“ myslí si Žitňanská, podľa ktorej je pripomienkové konanie a potom rozporové konanie legitímnym a úplne prirodzeným priestorom na vydiskutovanie si všetkých pripomienok aj súdnej rady, aj najvyššieho súdu k zákonom, ktoré sa týkajú súdnictva. Vyslaný úradník najvyššieho súdu v rozporovom konaní neuspel. „Argumenty tohto zástupcu najvyššieho súdu ma nepresvedčili,“ povedala Žitňanská, ktorá výhrady najvyššieho súdu neakceptovala.
Poslanci parlamentu dnes posunuli návrh novely do ďalšieho legislatívneho procesu. Cieľom novely je vyššia transparentnosť a dôveryhodnosť. Rokovania Súdnej rady SR by podľa návrhu, ktorý v prvom čítaní vyvolal v pléne ostrú diskusiu, mali byť verejné. Rada má svoje rozhodnutia odôvodňovať, najmä v personálnych otázkach. Predsedovia súdov, ktorí podliehajú ministrovi spravodlivosti, v budúcnosti nemajú podľa návrhu sedieť v súdnej rade.
SITA
