BRATISLAVA 2. decembra (WEBNOVINY) – Rast slovenského hospodárstva v treťom štvrťroku spomalil na 3,8 %. Vyplýva to z údajov zverejnených Štatistickým úradom SR, ktorý tak mierne, o 0,1 percentuálneho bodu, navýšil svoj rýchly odhad vývoja hospodárstva v treťom štvrťroku z novembra. V druhom kvartáli pritom ešte hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska medziročne reálne stúpol o 4,2 % a v prvom štvrťroku hospodárstvo rástlo o 4,7 %. V medzikvartálnom porovnaní sa podľa štatistikov objem hrubého domáceho produktu v treťom štvrťroku oproti druhému po sezónnom očistení zvýšil reálne o 1 %. V absolútnom vyjadrení dosiahol objem hrubého domáceho produktu v treťom kvartáli 17,47 mld. eur a v bežných cenách medziročne vzrástol o 5,9 %.
Na strane použitia bola podľa Štatistického úradu SR štruktúra ekonomického rastu v treťom kvartáli ovplyvnená najmä medziročným zvýšením zahraničného dopytu. Vývoz výrobkov a služieb sa zvýšil o 14,8 % pri súčasnom raste dovozu výrobkov a služieb o 16,6 %. Práve zahraničný dopyt bude podľa generálneho riaditeľa sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu SR Františka Bernadiča jedným z rozhodujúcich faktorov ďalšieho vývoja HDP. Ako dodal na štvrtkovej tlačovej besede, odhadovaný rast slovenskej ekonomiky v tomto roku na úrovni okolo 4 % sa zdá byť reálny.
Rast domáceho dopytu o 4 % v treťom štvrťroku v rozhodujúcej miere spôsobila vyššia tvorba hrubého kapitálu o 17,9 %. Tvorba hrubého fixného kapitálu vzrástla o 4,8 %. Vyššia bola aj konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 2,1 % a konečná spotreba verejnej správy o 0,9 %. Konečná spotreba domácností sa znížila o 0,3 %. Podľa štatistikov sa na týchto výsledkoch podpísali už aj prijaté úsporné opatrenia. „Úsporné opatrenia, ktoré boli prijímané v priebehu tretieho kvartálu sa už ukázali aj na číslach,“ konštatuje podpredseda Štatistického úradu SR Štefan Condík.
Podľa analytika ING Bank Eduarda Hagaru je možné v domácom dopyte badať len mierne oživenie investícii, čo je podľa jeho slov vzhľadom na to, že podniky po celom svete nevyužívajú svoje kapacity naplno, mierne pozitívne prekvapenie. „Na druhej strane sa kvôli tomu nedá očakávať, že rast investícii bude aj v nasledujúcom období výrazne zrýchľovať,“ uvádza Hagara. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej investície a zásoby budú ťahúňom medziročného rastu HDP ešte aspoň nasledujúce dva štvrťroky. Spotrebiteľský dopyt zostáva podľa Hagaru pri vysokej nezamestnanosti slabý a aj pri predpoklade, že postupné prijímanie zamestnancov v súkromnom sektore bude pokračovať, pre prepúšťanie vo verejnej správe bude nezamestnanosť klesať pomaly. „Slováci budú otvárať svoje peňaženky pravdepodobne len opatrne,“ dodáva analytik ING Bank.
Z vytvoreného hrubého domáceho produktu v treťom štvrťroku tvorila pridaná hodnota 15,946 mld. eur. Medziročne vzrástla o 3,9 %. Vývoj ovplyvnila vyššia pridaná hodnota vo verejnej správe, školstve, zdravotníctve a ostatných službách o 14,8 %, vo finančnom sprostredkovaní a nehnuteľnostiach o 5,6 %, priemysle o 4,9 % , stavebníctve o 3,5 %, v obchode, hoteloch a reštauráciách a doprave o 1,9 %. Pridaná hodnota klesla len v pôdohospodárstve, rybolove a chove rýb o 25 %. Tvorbu hrubého domáceho produktu ovplyvnil aj vyšší výber čistých daní z produktov o 2,9 %.
Z vytvoreného hrubého domáceho produktu dôchodkovou metódou tvoril hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky 10,088 mld. eur pri medziročnom raste o 10,4 %. Odmeny zamestnancov v hodnote 5,99 mld. eur vzrástli o 1,6 %. Objem vybraných daní z produkcie a dovozu vzrástol o 6,5 % na 1,79 mld. eur. Hodnota subvencií bola vyššia o 86,9 % a dosiahla 390,4 mil. eur.
V priemere za prvý až tretí štvrťrok sa tak vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 48,886 mld. eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vzrástol v bežných cenách o 4,5 %. V stálych cenách bol vyšší o 4,2 %. V priemere za tri štvrťroky sa výkonnosť ekonomiky zvýšila hlavne v dôsledku pokračujúceho rastu zahraničného dopytu. Objem vývozu výrobkov a služieb medziročne vzrástol o 16,3 %. Vyššia o 14,6 % bola aj hodnota dovozu výrobkov a služieb. K rastu domáceho dopytu o 2,7 % prispeli s výnimkou konečnej spotreby domácností, kde sa zaznamenal pokles o 0,6 %, všetky ostatné zložky. Konečná spotreba verejnej správy sa zvýšila o 1,7 %, konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 2,5 % a tvorba hrubého kapitálu o 13,5 %.
