BRATISLAVA 27. júna 2018 (WBN/PR) – Či sa jedná o malú firmu alebo finančného žraloka, všetci sa musia mať na pozore pred novými verifikačnými udalosťami, ktoré môžu po 30.6.2018 skomplikovať proces obchodovania so štátom, vrátane poberania eurofondov. Prijímatelia finančných prostriedkov v hodnote nad zákonom stanovený limit 100 000 eur musia byť zapísaní v registri partnerov verejného sektora (RPVS).
Na účely zabezpečenia aktuálnosti údajov v registri zákon stanovuje povinnosť overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod pri výskyte verifikačných udalostí. Prvou významnou verifikačnou udalosťou bolo tzv. periodické overenie, ktoré sa uskutočňuje každoročne k 31. decembru. Ak si firma splnila svoju povinnosť a nechala si identifikáciu overiť, získala akési polročné RPVS prázdniny, počas ktorých bola od tejto povinnosti zo zákona oslobodená.
Keďže však žiadne prázdniny netrvajú večne, od 30. júna je potrebné venovať pozornosť ďalším verifikačným udalostiam, ako je uzatvorenie zmluvy v hodnote nad 100 000 eur, jej zmena alebo plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota prevyšuje v úhrne jeden milión eur. „Na jednej strane je účel zavedenia týchto verifikačných udalostí pochopiteľný, na druhej strane sa táto povinnosť, vďaka zákonnej šesťmesačnej výnimke, nelogicky vzťahuje iba na druhú polovicu kalendárneho roka. S nadľahčením by sa dalo povedať, že takýto model korešponduje s jeho pôvodným účelom iba na 50 %,“ komentuje na margo verifikácie JUDr. Ivan Šafranko z advokátskej kancelárie Ružička Csekes.
Aby to nebolo jednoduché, splnenie zákonnej povinnosti bude vyžadovať presné načasovanie. Podľa zákona musí k overeniu identifikácie dôjsť nie skôr ako päť dní pred verifikačnou udalosťou.
Ako sa zdanlivo jednoduchý úkon môže stať komplikovaným si povieme na príklade uzatvorenia zmluvy so zahraničným subjektom. Ivan Šafranko vysvetľuje: „Platí, že zmluva sa považuje za uzavretú až v momente jej podpisu obidvoma zmluvnými stranami. Odhadnutie tohto momentu však môže vyžadovať veštecké schopnosti. V praxi sa totižto stáva, že jedna zmluvná strana podpíše zmluvu v zahraničí s tým, že následne ju vloží do obálky a pošle kuriérom na podpis druhej zmluvnej strane na Slovensko. Kým sa takáto zmluva dostane na podpis štatutárom slovenskej spoločnosti, prejde podateľňou, rukami asistentiek a právnikov, čo môže spôsobiť zdržanie jej podpisu o niekoľko dní. Bez efektívnej komunikácie zmluvných strán a oprávnenej osoby sa tak môže veľmi jednoducho stať, že oprávnená osoba sa o plánovanom termíne podpisu zmluvy zo strany slovenského subjektu nedozvie a overí identifikáciu predčasne. Vzhľadom na uvedené predpokladáme, že dodržanie päťdňovej lehoty bude spôsobovať v praxi nemalé komplikácie.“
Vyššie popísané drobné nelogickosti vedú k presvedčeniu, že súčasné podmienky overovania identifikácie nie sú nastavené optimálne. Odborná verejnosť bude v najbližšom čase so záujmom sledovať, ako sa s týmito a inými nedostatkami vysporiada Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci pripravovanej novely zákona o RPVS. „Odhliadnuc od nedostatkov, register už viac ako jeden rok úspešne prispieva k odkrývaniu skutočných vlastníkov firiem obchodujúcich so štátom. Keďže najlepšou prevenciou pred zneužitím verejných zdrojov je transparentnosť, zavedenie registra možno s odstupom času hodnotiť veľmi kladne,“ uzatvára Ivan Šafranko.