Petíciu za zákaz používania divožijúcich zvierat v cirkusoch a zábavnom priemysle predložia organizácie na ochranu zvierat Európskej komisii (EK) 13. októbra. Pre agentúru SITA to uviedla Silvia Čaňová. Cieľom petície je dosiahnuť zákaz používania zvierat v cirkusoch a zábavnom priemysle na celoeurópskej úrovni. Aktuálne už takýto zákaz používania zvierat platí v 24 členských krajinách Európskej únie (EÚ).
Problémom sú niektoré veľké európske krajiny ako Španielsko, Francúzsko, či Nemecko, v ktorých neplatia žiadne obmedzenia. Krajiny majú navyše množstvo registrovaných cirkusov. Podľa Čaňovej je preto možné, že zástupcovia týchto krajín nebudú myšlienku celoeurópskeho zákazu podporovať.
Česko, Fínsko a Maďarsko prijali obmedzenia iba pre niektoré druhy zvierat. Organizácie na ochranu zvierat však zároveň upozorňujú, že národné legislatívy síce riešia zákaz používania zvierat v rámci vystupovania, neriešia však napríklad dopravu. Cirkusy tak síce zviera podliehajúce zákazu v danej krajine pri predstavení nepoužijú, aj tak ho prevážajú všade, kam cestujú. Zvieratá tak počas jedného roka strávia na cestách aj desať mesiacov.
Súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva
Zvieratá v cirkusoch vďaka drezúre, častým a dlhým prepravám či životu v klietkach trpia. Ich používanie však môže predstavovať riziko aj pre samotných ľudí. Od roku 1995 do roku 2019 bolo v krajinách Európskej únie zaznamenaných 478 incidentov s 899 zvieratami. Pri týchto incidentoch bolo zranených 99 ľudí a 13 ľudí prišlo o život. Najčastejšie sa incidenty odohrali v rámci predstavení, pri ktorých boli použité tigre, slony, levy a medvede.
Niekoľko cirkusov pandémia zruinovala. Principál „slovenského“ Aleša: Sme zúfalí, nevieme, čo bude
Problematika cirkusov na Slovensku spadá do pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR). Komunikačný odbor MPRV SR sa pre agentúru SITA vyjadril, že v čase, kedy Slovensko prijalo zákon o zákaze používania niektorých druhov zvierat v cirkusoch a zábavnom priemysle, nebol na Slovensku žiaden registrovaný cirkus, ktorý by ich používal.
Všetky cirkusy, ktoré zvieratá používali, pochádzali zo zahraničia. V prípade niektorých cirkusov z iných krajín však podľa rezortu pôdohospodárstva ide o súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva.
Chýba rešpekt k človeku
„Preto považujeme za potrebné v rámci diskusií v EÚ pristupovať k problematike citlivo a nazerať na ňu z viacerých uhlov pohľadu. Slovensko privíta, ak by EK stanovila presné pravidlá, ktoré by zohľadňovali dobré životné podmienky zvierat, napríklad požiadavky na zariadenia, v ktorých budú držané, v ktorých vystupujú alebo sú cvičené, požiadavky na spôsob výcviku, dorozumievacie prostriedky či používané pomôcky,“ dodal komunikačný odbor MPRV SR.
Komunikačný odbor Ministerstva životného prostredia (MŽP SR) pre agentúru SITA uviedol, že rozumie argumentácii, že nie je jednoduché zakázať aktivity s dlhou tradíciou. Rovnako rozumie obavám z možných ekonomických dopadov takejto regulácie. Envirorezort však zastáva názor, že formy zábavy, pri ktorých sa využíva správanie zvierat, ktoré pre ne nie je prirodzené, by nemali byť podporované.
Petíciu za zákaz používania divo žijúcich zvierat v cirkusoch už podpísalo takmer milión Európanov
Cirkusy sa zaoberajú produkciou zvierat z vlastných odchovov pre účely drezúry. Mláďatá sú väčšinou odchovávané umelo a učené výcvikom k tomu, aby boli kontaktné. Podľa MŽP SR je však problémom, že najmä veľké šelmy nemajú prirodzený rešpekt k človeku.
Aj napriek drezúre sa tak stávajú potenciálnym zdrojom nebezpečenstva. Rezort zároveň upozornil, že aj napriek zákazu môžu cirkusy alebo putovné zariadenia cestovať po Slovensku so zvieratami bez možnosti využívania drezúry a využívať zvieratá na vystavovanie na verejnosti a na komerčné účely, napríklad hladkanie, fotenie či iné, pre zvieratá neprirodzené aktivity, a tak aj robia.